Bývalému kolegovi, profesorovi a riaditeľovi Gymnázia Jána Kollára prišiel slovom zablahoželať Samuel Boldocký. Podľa neho básnický profil a poéziu poznačilo bosonohé detstvo a mladistvý vek poznačený jazvami vojnových hrôz. Jeho lyrický subjekt na zemi žil ako človek.
Za celkové dielo v mene všetkých blízkych – prítomných na večierku poďakovala hostiteľka večierka, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová, ktorá svoj prejav koncipovala ako antitézu na odbojové dvojveršie ani som nikdy nevedel, že srdce mám.
Foto: Jaroslav Grňa, Zdroj: www.kulpin.net |
Pavel Mučaji snáď najúpenlivejšie v našej poézii orodoval o človeka, o všetko ľudské a mal lásku aj k zrniečku z ktorého vzácna rastlinka vyklíči. A vedel vítať slnko. Nie náhodou sú akurát jeho verše u nás najviac skladaťeľmi zhudobňované – Anna Víziová, Zuzka Medveďová, Slovenská pieseň, Môj malý svet na večierku podané našimi spevákmi, recitátormi a hudobníkmi. Odzneli aj blahoprajné telegramy z Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov, v ktorých sa píše, že básnikov osobný sviatok je sviatkom nás všetkých.
Pavel Mučaji dojatí návštevou a slovami blahoprania, poďakoval prítomným, ktorý mu, ako sa vyznal v živote pomáhali, kto slovom, kto úsmevom, kto tým, že mu podal ruku- čo všetko bolo veľmi šľachetne a inšpiratívne a preto tá tvorivosť nevyschne.
Annamária Boldocká Grbićová