Vyšlo číslo 11-12 / 2017 Nového života - v duchu stykov a kontaktov medzi literatúrami

Uvodníkovou esejou Zemežlč sa čitateľom pri príležitosti 500. výročia reformácie prihovára Annamária Boldocká -Grbićová a pripomína im etické hodnoty, ktoré v súčasnosti vymyzli, následkom čoho je duchovný úpadok a hodnotový relativizmus nášho spoločenstva. Boldocká-Grbićová svoje elegické povzdychnutie opiera o stabilnú literárnu autoritu - J. L. Borgesa, ktorého báseň Spravodlivý vo vlastnom preklade uvádza na začiatku eseje ako motto.

Trojrozhovorom Vzájomnosť ako nadnárodná identita medzi Nebojšom Kuzmanovićom a Jánom Jankovičom, ktorý moderovala a prekladala Zdenka Valentová-Belićová, končíme trojročný seriál trojrozhovorov o identite medzi srbskými a slovenskými spisovateľmi. Koncom minulého roka tieto rozhovory vyšli v srbčine knižne v publikácii nazvanej Imigranti v Babylonskej veži, ktorú vydal Ústav pre kultúru Vojvodiny. V tomto rozhovore autori sa venovali hlavne dejinám srbsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov.

Cyklusom básní Súradnice Ján Labáth sa vysporiada s pocitmi nostalgie, osamelosti a pominuteľnosti a otvorí bohatú rubriku Pulzovanie literatúry. V tomto čísle ňou dominuje hra Vladislavy Fekete Prežitie - Opstanak - Survival, ktorá bola napísaná roku 2015 a s ktorou sa autorka dostala do finále Beverly Hills Screenpley Coppetition v kategórii Stage Play. Hra Prežitie hovorí o migráciach mladých z bývalých juhoslovanských republík do európskych štátov, o pocitoch odcudzenosti a nemožnosti úplnej integrácie do nového spoločenského života, ale aj o abrudnosti vojnových zrážok a o povojnových traumách.

V rámci tejto rubriky ďalej uvádzame nobelovcov. Kedže dosiaľ na Slovensku neboli prekladaní ako nositeľ Nobelovej ceny za rok 2016 Bob Dylan, tak ani laureát z roku 1916 Verner von Haidenstaim, museli sme si obstarať preklady ich básní. Pomohli nám v tom dvaja veľkí básnici. Báseň Boba Dylana Len vietor to vie / Blowin‘ in the Wind z anglištiny pre Nový život prekladal Ľubomír Feldek a Heidemstaina, konkrétne tri básne pod spoločným názvom Keď príde jar, nám zo švédčiny preložil Milan Richter. V pokračovaní rubriky uvedieme úvahu Nebojšu Kuzmanovića Strach a chvenie o hľadaní zmyslu vlastného bytia v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej a úryvok z Rozprávky z doby prevratovej zabudnutého a znovu odhaleného pivnického spisovateľa Samuela Činčuráka Čo bol môj otec?. Štúdiu o ňom napísala profesorka Jarmila Hodoličová a uvádzame ju v rubriky Texty a kontexty. V príspevku hovorí o živote a literárnej tvorbe nábožensky orientovaného spisovateľa a evanjelizátora Samuela Činčuráka (1883-1952), ktorého tvorba bola málo známa a zaznávaná literárnou kritikou.

V rámci rubriky 61. literárne snemovanie uvádzame dva texty. Text Ku konceptuálnej metafore v poézii Kataríny Hricovej písala Zuzana Čižíková a Prózy Pavla Vilikovského v srbčine napísala Marína Šimáková-Speváková. Recenziu spomenutej knihy Imigranti v Babylonskej veži napísal Miroslav Keveždi pod názvom Babylon ako prijemné miesto na život a preložila ju zo srbčiny Milina Sklabinská.

Číslo je ilustrované dielami z 14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, ktoré sa uskutočnilo 16.-31. decembra 2017 v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a priliehavý text k ilustráciam napísal Vladimír Valentík. Ako prílohu k číslu uverejnili sme aj ročníkový obsah 69. ročníka časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

Prijemné čítanie!

Zdenka Valentová-Belićová