Zlatý odznak KOS Srbska Martinovi Prebudilovi

Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska sa udeľuje každoročne zaslúžilým umelcom a kultúrnym dejateľom za mimoriadny dlhoročný prínos rozvoju kultúrnej činnosti, a tentoraz sa dostal 53. jednotlivcom. Toto ocenenie spoločne udeľujú KOS Srbska a Ministerstvo zahraničných vecí Srbska – Správa pre spoluprácu s diaspórou a Srbmi v regióne. Slávnostné udelenie uznania bolo 15. mája v Národnom divadle – Scéna Rašu Plaovića v Belehrade. 

Martin Prebudila sa písaním zaoberá od mladosti a práve prvé uznanie za poéziu sa mu dostalo pred 40. rokmi v Starej Pazove. Odvtedy doteraz napísal šesť básnických zbierok v slovenčine Dážď do tváre (Obzor, Nový Sad, 1983), Život na plejbek (Obzor, Nový Sad, 1987), Horeznačky (Obzor, Nový Sad, 1992), Namiesto kodicilu (Kultúra, Báčsky Petrovec, 2001), Takmer o ničom (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2010), Tri bodky v dvoch vytiach... (Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava, 2014), ako aj Nezamkýnaj prázdny dom – výber básní: Ladislav Čáni (Ivan Krasko, Nadlak, 2010)

Napísal aj dve knihy poviedok pre deti: Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha (Kultúra, Báčsky Petrovec, 1996) a V Anninom sne črieda koní bdie (Slovenské vydavateľské centrum, Kultúra, Báčsky Petrovec, 2007).

Tiež dva romány, ktoré vyšli aj v preklade do srbčiny a rumunčiny: Rezervista bez rezervnej kože (Ivan Krasko, Nadlak, 2000), Rezervista bez rezervne kože – preložil Samuel Boldocký (Prometej, Novi Sad, 2003)

Ma, daj, nasmeši se... – po srbsky (Prometej, Nový Sad, 2007), No tak, usmej sa... – preložil Ladislav Čáni (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2012).

Vyšla mu aj zbierka krátkych poviedok Príbehy z čiernej skrinky (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2013).

Na vydanie pripravil monografické vydania: Život ako veľké divadlo – monografia o Jurajovi Ondríkovi (2007), Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (Cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC, Stará Pazova a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2015), MAKAN, (monografia o Jánovi Makanovi k jeho 60.-tinám) 2. zväzok v Edícii Tália, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2015) a KIŠGECI, (monografia o prof. Dr. Jánovi Kišgeciovi k jeho 75. narodeninám, SAVPO, Stará Pazova a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2017). 

Prebudila sa dlhšiu dobu zaoberá prekladaním zo srbčiny do slovenčiny a opačne. Zo slovenčiny do srbčiny preložil šesť básnických zbierok a jednu knihu pre deti: Danijel Hevijer: Elektronski klovn (Daniel Hevier: Elektrónkový klaun – Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1983, vydala Kultura, Bački Petrovac 2002, Edicija Bratislava, knjiga 3.), Jozef Lajkert: Iz dubine trave neba (Z hlbokej trávy neba, Prometej Novi Sad, 2006), Miroslav Bielik: Aj keby som nebol (Miroslav Bjelik: I kada ne bih bio, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2012, 7. zväzok v edícii Bratislava), Dana Podracka: Autoportret s Prokrustovim ležajem (Edicija Meridijani, Međunarodni festival poezije Smederevska pesnička jesen, Smederevo 2015 / Dana Podracká Autoportrét s Prokrustovým lôžkom, Edícia Meridijani, Redaktor: Medzinárodný festival poézie Smederevská básnická jeseň, Smederevo 2015), Jaroslav Rezník: Múdrosť jesenného lístia (Jaroslav Reznjik: Mudrost jesenjeg lišća, 10. zväzok v Edícii Bratislava / Biblioteka „Bratislava“, knjiga 10. Vydali/Izdavači: Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec - Združenie spisovateľov Srbska, Belehrad 2015 – Slovački izdavački centar, Bački Petrovac / UKS, Beograd 2015), Ljubomir Feldek: Nasmejani otac, (Usmiaty otec, 11. zväzok v Edícii Bratislava / Biblioteka „Bratislava“, knjiga 11. Vydali/Izdavači: Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec / Združenie spisovateľov Srbska, Belehrad 2016 – Slovački izdavački centar, Bački Petrovac / Udruženje književnika Srbije, Beograd 2016) a Ljubomir Feldek: Bajka o Andersenu i dunavskoj vili (Prometej, Novi Sad, i Slovački izdavački centar, Bački Petrovac 2017).

Časopisecky boli zverejnené preklady básní viacerých srbských autorov: Nenada Grujičića, Nikolu Kitanovića, Đorđa Nešića, Matiju Bećkovića, Ljubomira Simovića, Miloša Komadinu, Zvonka Karanovića, Draška Ređepa, Ivana Negrišorca, Zorana Đerića, Petra Žebeljana, Radojicu Boškovića. V preklade do slovenčiny vyšli aj knižné výbery z poézie srbských básnikov: Dragan Jovanović Danilov: Moje presné vidiny (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2015), Radomir Andrić: Až na jednu vec (preložil spolu s Miroslavom Demákom, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2016), Ivan Negrišorac: Výstava oblakov (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2017) a Zoran Đerić: Nové devínske elégie (spolu so Zdenkou Valentovou-Belićovou, Kultúrno-literárna akadémia, Bratislava, 2017). 

Je predstaviteľom strednej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine, a členom Spolku vojvodinských spisovateľov, Združenia spisovateľov Srbska, Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku. Patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X. V tvorbe sa zamýšľa nad hodnotovou orientáciou súčasného človeka. Je nositeľom Ceny Nového života za roky 2010 a 2015. Od roku 2002 je zostavovateľom ročenky Pazovský kalendár.

Momentálne končí preklad básní Matiju Bećkovića, na ktorej pracuje tri roky. Vydanie očakáva koncom roka a prezentáciu na veľtrhu v Belehrade a začiatkom novembra v Bratislave.

Uznanie pre neho aj bolo aj nebolo prekvapením, ak máme na zreteli všetko to, čo robil za posledných niekoľko rokov v našom prostredí, vo Vojvodine, v Belehrade. Aktívne sa zapojil do zveľadenia vzťahov a budovania mostov medzi Belehradom a Bratislavou, cez Nový Sad a B.Petrovec, ktoré boli prerušené v 90.- rokoch. A že sa začali budovať vďaka patrí aj Demákovi. Toto ocenenie prakticky ako návrh vyšlo spred Združenia spisovateľov Srbska.

Okrem Prebudilu, medzi tohtoročnými nositeľmi uznania sú ešte šiesti kultúrni dejatelia z územia Vojvodiny: Aleksandar Dujin, hudobník z Nového Sadu, Mirko Dimić, spisovateľ zo Sriemskych Karloviec, Stevan Kazimirović, kulturológ z Irigu, Severina Prostran Miletićová, divadelná herečka a producentka z Nového Sadu, Branko Pokornić, kultúrny dejateľ z Bajmoka a Olgica Stefanovićová, výtvarníčka a dizajnérka z Nového Sadu.

Na čele poroty, ktorá všetky rozhodnutia vyniesla jednohlasne, bol spisovateľ a básnik Milovan Vitezović a členovia: profesorka Marija Bišof, profesor doktor Uroš Dojčinović, manažérka v oblasti kultúry Olga Milivojević a režisér Slavenko Saletović.