V znamení pátrania po skutočných hodnotách

Dve básne srbského básnika Ivana Gađanského Siedmy list do prázdna Jovanovi Sterijovi Popovićovi a Cestovanie vo výbere Víťazoslava Hronca a preklade Františka Lipku predstavujú ouvertúru čísla 3-4 / 2018 Nového života. Uvodníkovou esejou Od kritickej k reprezentatívnej literatúre sa čitateľom predstaví súčasný srbský literárny kritik, literárny vedec a prozaik Dr. Slobodan Vladušić. Táto esej je úryvok z knihy Književnost i komentari, ktorá je na tohtoročnom Salóne kníh v Novom Sade odmenená Cenou Lazu Kostića. Autor v eseji postrehne krízu kritiky, ktorú považuje za príznak inej krízy - krízy autonómie literatúry. Badá, že literárna kritika dnes ustupuje do úzadia aj v širšom zmysle ako výklad literatúry, ale tiež aj v užšom zmysle ako jej hodnotenie. Rozjíma o tom, čo sa stane s literatúrou, ktorá stratila autonómiu. Esej preložila Edita Povolná-Kmeťková. 

V 70. ročníku Nového života uverejníme seriál rozhovorov s bývalými šéfredaktormi tohto časopisu. V predchádzajúcom čísle sme uverejnili taký rozhovor s Dr. Michalom Harpáňom, v tomto čísle rozhovor s Víťazoslavom Hroncom pod názvom: Uplatniť sa na Slovensku – to by mal byť prvoradý cieľ Nového života, ktorý Nový život redigoval v dvoch dlhých obdobiach 1982 – 1989 a potom aj v rokoch 1998 – 2004. Rozhovor je ilustrovaný fotografiami autora a jeho spolupracovníkov z toho obdobia.

Rubriku Pulzovanie literatúry tvoria predovšetkým odmenené práce z minuloročného literárneho súbehu: Štyri škračky šťastia a jedna prebytočná Annamárie Boldockej-Grbićovej, tri básne Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Urbánni kočovníci a Granátové jablko Anny Margaréty Valentovej. Ako hostku z Rumunska, v tejto rubrike uvádzame Dagmar-Máriu Anoca a jej poviedku Chlapec.

Textom Bábkarstvo ako živá súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktorý uverejňujeme v rubrike Texty a kontexty na chvíľku vybočíme z literárnych rámcov a zájdeme do oblasti divadelného umenia a pripomenieme čitateľom, že v roku 2016 bolo slovenské a české bábkarstvo zapísané na UNESCO Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Štúdiu napísal Doc. Mgr. Juraj Hamar, PhD., ktorý sa priamo podieľal na príprave nominácie tohto kultúrneho prvku na tento reprezentatívny zoznam. Text je ilustrovaný dobovými fotografiami, ktoré zobrazujú tradičnosť bábkového divadelného umenia na Slovensku.

V rámci rubriky 61. literárne snemovanie uvádzame dva texty. Text Rozvíjanie srbsko slovenských literárnych vzťahov spoluprácou spisovateľských združení napísal Martin Prebudila a text Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce napísala Ľudmila Berédiová-Stupavská. V prvom texte sa hovorí o rozvíjaní srbsko-slovenských literárnych stykov - hlavne cez spisovateľské združenia v súčasnosti a v druhom v minulosti - ženskými spolkami a združeniami.

Od nedávno zosnulého Jána Labátha sa lúči nekrológom Viera Benková.

Recenziu knihy Pamätník slovenských vojvodinských literátov napísal Augustín Maťovčík pod názvom Slovník slovenských dejateľov vo Vojvodine.

Na záver čísla uvádzame dve správy. Dr. Zuzana Čižíková v správe Kotrmelce tvorby píše o výsledkoch z vlaňajšej literárnej súťaži o najúspešnejšiu prózu či poéziu pre deti, ktorú každoročne vypisuje NRSNM, SVC a Zornička a Správou Komisie na udeleie Ceny Nového života za rok 2017 Juraj Bartoš, predseda komisie, referuje o práci a rozhodnutí tejto komisie. V rubrike Miscelenea ako tretí text uvádzame informáciu Vladimíra Valentíka Výtvarný svet Milana Súdiho o jeho obrazoch vystavených na samostatnej výstave malieb v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a Galérii SND v Kysáči.

Číslo je ilustrované reprodukciami malieb Milana Súdiho a dobovými fotografiami k jednotlivým textom.

Prijemné čítanie!