Slováci v srdci Šumadie

Podujatie zorganizovalo Združenie srbsko-slovenského priateľstva Slovanské korene pod patronátom Veľvyslanectva Slovenskej republiky a mesta Kragujevac. V roku, kedy Kragujevac oslavuje dvestoročnicu od vyhlásenia prvého hlavného mesta moderného Srbska a v deň, kedy si Kragujevac v spolupráci s Veľvyslanectvom SR pripomína utrpenie Slovákov v Kragujevci, sa toto podujatie konalo s cieľom priblížiť kultúru a tradície Slovákov, ale aj ozrejmiť, že toto priateľstvo preukázané v najťažších chvíľach má aj svoju budúcnosť. 

„Chcem sa poďakovať vedeniu mesta Kragujevac, ktoré pomohlo a umožnilo, aby sme si tento pre nás významný deň, pripomenuli na takýto spôsob a zaspomínali na vojakov, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. Dnes je presne 100 rokov od ich zahynutia v Kragujevskom povstaní. Je tu ešte jedna zaujímavosť, vojakov bolo 44 a tohto roku je presne 44 rokov, od kedy bola podpísaná prvá charta spolupráce medzi mestami Kragujevac a Trenčín. Tento deň sme využili na obnovenie tejto charty,“ - povedala Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku.

Miljan Bjeletić, člen Mestskej rady pre kultúru vyzdvihol, že Slovensko je jedna z krajín, s ktorými Kragujevac pestuje priateľské vzťahy a s ktorou nás zároveň spájajú dejiny a to, čo je najdôležitejšie, prítomnosť. 

V nádvorí Národného múzea obyčaje a kultúru Slovákov predstavili členovia združenia z Báčskeho Petrovca, Dobanoviec, Boľoviec, Padiny a Kovačice, vojvodinských miest, v ktorých žije početné slovenské obyvateľstvo. Na podujatí sa zúčastnili Richard Rybníček, primátor Trenčína, výbor Matice slovenskej, bývalý veľvyslanec Slovenska Ján Varšo a riaditeľ Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, motorkári zo Slovenska, potomkovia bojovníkov a vojenské združenia zo Slovenska.

Podľa slov Kataríny Mirovićovej, predsedníčky združenia srbsko-slovenského priateľstva Slovanské korene, toto je vhodná príležitosť, aby sa Kragujevčania spoznali s kultúrou a tradíciou Slovákov, ktorí žijú vo Vojvodine. 

„Na balkóne Amidžinovho prístrešia návštevníci mali možnosť vidieť slovenské remeslá a gastronomické špeciality Aktívu žien z Dobanoviec. Vo vnútri Amidžinovho prístrešia vystavené sú fotografie, ktoré zobrazujú život a obyčaje slovenskej menšiny vo Vojvodine. Ide o výstavu pod názvom Jeden slovenský príbeh autora Petra Dešića. Vo vitrínach je vystavená ukážka svadobnej výbavy dievčiny z konca 18. a začiatku 19. storočia, ktorá je časť položky Etno múzea Petráš autora Pavla Petráša z Padiny. V Amidžinovom prístreší vyložené sú aj fotografie slovenských bojovníkov z prevej svetovej vojny a Kragujevského povstania slovenských vojakov autora Žeľka Čapeľu, ako aj kresby kovačického insitného umenia. V Galérii Národného múzea vyložené sú aj obrazy slovenského umelca Rado Vana Ladomerského. V nádvorí Nároného múzea početné folklórne súbory predstavili tradičnú hudbu a tance Slovákov,“ – povedala Katarína Mirovićová. 

Pripomenuli si 100 rokov od streľby Slovákov v Kragujevci

Položením venca na pomník 44 slovenských bojovníkov, členov 71. Rakúsko-uhorského puku pechoty v Kragujevci si s najvyššou vojenskou vyznamenanosťou pripomenuli 100 rokov od kedy bojovníci zo Slovenska v povstaní zaplatili životom neposlušnosť voči Rakúsko-uhorskej monarchii. 

Vence položili veľvyslankyňa Slovenskej republky v Srbsku Dagmar Repčeková, ministerka bez portfólia zodpovedná za demografiu a politiku obyvateľstva Slavica Đukic – Dejanović, delegácie z mesta Trenčína a Kragujevca, veteráni Slovenska a Srbska a iní. Veteráni Slovenska priniesli aj za hrsť zeme z každého rodného mesta odstrelených Slovákov, ktorá bola následne posvätená a rozsypaná po náhrobných pomníkoch. Kvety na hrob položili a poklonili sa Slovenským Obilićovcom v Kragujevci aj Dobanovčania a Boľovčania. 

„Na tomto svätom mieste, povedľa pomníka, ktorý symbolizuje bratské vzťahy srbského a slovenského národa, spoločne prechovávame nádej v lepší život, spomienkami posilňujeme ideály, pre ktoré padli slovenskí bojbovníci. Ich vinou bolo to, že nechceli účinkovať v popravách prvej svetovej vojny. Neboli ochotní na silu vnútené zbrane upriamiť na srbský národ,“ povedal predseda Zhromaždenia mesta Miroslav Petrašinović.

Prítomným sa prihovoril aj Jaroslav Kráľ, pravnuk Ondeja Kiša z Krpelian, ktorý prvýkrát prišiel do Kragujevca vzdať hold tieňom zosnulých. 

Delegácie zo Slovenska navštívila aj Múzeum 21. októbra a položila vence a kvety na pomník strieľaných žiakov a profesorov v Pamätnom parku Šumarica. Potom v kinosále Múzea 21. októbra bol premietaný film 44.