Vyšlo dvojčíslo 5-6 /2018 Nového života - v znamení plurality hodnôt

V úvodníkovej eseji Axiológia literatúry a braku v rubriky Rozkoš z textu sa spolu s jej autorom Vladimírom Valihorom zamýšľame o tom, kde sa nachádza hranica, ktorá určuje, čo je a čo nie je vysoká literátura a ako sa v umeleckej literatúre funkčne využívajú prvky braku. Valihora píše, že: „Postmoderní autori vyskúšali dekonštrukčný literárny potenciál aj na textoch bez akýchkoľvek estetických nárokov a túto amorfnú zmes podrobovali ničivým silám grotesky.“ Tiež sa zamýšľa o ontologickom rozdiele medzi literatúrou a paraliterárnymi žánrami, na ich vzťah ku predpokladanej mimotextuálnej realite. Hodnotiace kritériá žánrovej literatúry v postmodernom kontexte nadobúdajú inú funkciu než v modernistickom.“

V rubrike Chet uvádzame rozhovor s bývalým šéfredaktorom Miroslavom Dudkom pod názvom Pluralita hodnôt a aktuálny tvorivý proces. Miroslav Dudok redigoval Nový život v rokoch 1990-1993, na ktoré si s radosťou spomína: „Keďže ma nikdy neopúšťal životný optimizmus (predsa tvorivým ľuďom prospieva i vnútorný exil, ktorý som občas praktizoval), ani v časoch dusna som neprestával veriť, že po búrke sa ukáže slnko... Na zasadnutia redakcie som sa vždy tešil. A to aj napriek vonkajším problémom, ktorým redakcia čelila. Redakčné zasadnutia prebiehali vždy v družnej nálade. Veď sme všetci členovia redakcie boli dobrými kamarátmi aj v súkromnom živote.“ Rozhovor sprevádzajú fotografie z toho obdobia, ktoré nám sprítomnia ovzdušie Filozofickej fakulty, či literárnych snemovaní.

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame poéziu Martina Prebudilu (Všetko je svetlo) a Zdenky Valentovej-Belićovej (básnický cyklus Éterizácia) a drámu Janka Takáča (V predvečer Dušičiek).

V rubrike Texty a kontexty uvádzame dva texty. Pri príležitosti 50 rokov vedeckej činnosti a vysokoškolskej pedagogickej praxe (roku 1968 sa zamestnala na Filozofickej fakulte v Novom Sade) v spomienkovom texte Slovakistika ako údel profesorka, lingvistka Dr. Mária Myjavcová zrekapitulovala túto svoju životnú skúsenosť a plastickým, pútavým, dokonca vtipným štýlom priblížila čitateľom svoju prácu. Druhý text z pera Zdenky Valentovej-Belićovej je venovaný edícii Sto slovanských románov, presnejšie piatim slovenských románom, preloženým do srbčiny: Tábor Padlých žien Antona Baláža, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Ornament Vincenta Šikulu, Koniec hry Dušana Mitanu a Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského. V texte sme sa pokúsili nájsť spoločné menovatele v týchto piatich románoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým na tematickej rovine: „Všetky zvolené slovenské romány majú podobnú tému – kritika totalitárnej spoločnosti a vydobývanie základných ľudských slobôd v neslobodných podmienkach. V každom z nich je táto téma spracovaná svojským spôsobom a každý autor ponúkol svoje východisko z dehumanizovanej atmosféry.“

Zo 62. Literárneho snemovania uvádzame stručný text Martina Prebudilu o Miroslavovi Demákovi, jednom z dvoch tohtoročných jubilantov. Text uvádzame pod názvom K sedemdesiatke Miroslava Demáka.

V rubrike Recenzie sú tri texty. Zuzana Čížiková písala o zborníku Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní v kontexte slovensko-srbských relácií vo Vojvodine, ktorý vyšiel na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v ktorom sú uverejnené príspevky profesorov z katedry slovakistiky a pedagogiky. Ján Botík písal o výstave a katalógu Tri storočia Slovákov vo Vojvodine a Zlata Matláková o antológii Pehavá hruška, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku a ktorú zostavili Viera Benková a Etela Farkašová.

Na záver tohto dvojčísla o výtvarnej tvorbe Sane Stvorcovej, akademickej maliarke z Kovačice, písal Vladimír Valentík. Reprodukciami jej výtvarných diel ilustrovali sme dvojčíslo 5-6.