Svetlo treba čerpať z vlastnej duše

Pri tomto slávnostnom čine prítomných, ktorých bolo oveľa vic než obvykle, pozdravil Vladimír Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru, ktorý vyhlásil, že galéria Strediska pre kultúru dobudúcna bude Galériou Miry Brtkovej. Niekoľkými vetami si na spoločné stretnutia s ňou zaspomínal novinár a spisovateľ Martin Prebudila, ktorý poznamenal, že nespokojný umelecký duch Miry Brtkovej pulzoval stále novou a novou tvorivou kvalitou a energiou. V dynamickom pohybe umelkyňa Brtková stále vyhľadávala nové priestory vlastnej maliarskej imaginácie. Pred ňou vždy boli prítomné cesty-necesty, či už po svete, a či v zákutiach vnútorného mikrokozmu. Aj vtedy, keď tvorila, aj vtedy, keď netvorila, keď proste žila, stále niečo nové objavovala. 

Slovenská menšina v Srbsku sa aj dnes môže právom popýšiť práve jednou takou kozmopolitickou osobnosťou akou je Mira Brtková, ktorá nám vždy pripomenie, že umenie ako aj život sám, nepoznajú hranice a že spoznávanie a uctievanie vlastnej tradície znamená byť otvorený voči iným, vyzdvihol Prebudila a dodal, že od Miry Brtkovej by sme sa mohli mnoho naučiť. V prvom rade mať na tvári ten srdečný úsmev, ktorý bol výsledkom jej pozitívneho vzťahu k životu a podnetom na tú neuveriteľnú energiu, na ktorej jej mohli aj oveľa mladší závidieť, a tiež tú potrebu za tvorivou prácou. Neraz vedela povedať, že svetlo treba čerpať z vlastnej duše. Po druhé, mali by sme si aj dnes brať za príklad spôsoby, akými sa táto umelkyňa správala voči vlastným koreňom. A po tretie, jej globálny názor, ktorý nepozná ľudskú márnosť a malosť, ale cvála veľkými a statočnými krokmi do sveta. 

Mira Brtková bola filmová a divadelná režisérka, akademická maliarka, ktorá sa zaoberala aj módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom, a bola aj zberateľkou ľudového kroja a starožitností. O jej bohatom a rôznorodom umeleckom živote hovoril a výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Aj keď sa nedožila svojih 88 narodenín, ktoré by oslávila 5. októbra, Mira Brtková určite bude žiť v spomienkach tých, ktorí ju poznali, ale aj tých, ktorí navštívia galériu, ktorá je po nej pomenovaná.