Sté výročie predstavenia Milica Nikoličová autora VHV

,,Nikdy nesmiete zabudnúť, že to čo zostáva do vienka ponechávajú umelci.“ tento citát básnika Gottfrieda Benna odznel na začiatku 49. Divadelného vavrína a práve on ma inšpiroval, aby som sa venovala umelcom, ktorí na dosky, ktoré svet znamenjú priniesli nekaždodenný divadelný zážitok. Ide vlastne o predstavenie Tamo daleko..., podľa predlohy VHV Milica Nikoličová, v réžii a adaptácii Miroslava Benku a v podaní divadla Dobrice Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a SD VHV a SKUS hrdnu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Premiéra bola 3. novembra po uzatvorení prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku. Bola to veľmi úspešná premiéra až vyvolala búrlivé potlesky divákov, v plnej divadelnej sále. Predstavenie vzniklo z prvej a dobrej spolupráce dvoch divadiel v naštudovaní všestraného umelca Miroslava Benku. Malo aj svoju premiéru v Sriemskej Mitrovici, týždeň skôr kde tiež bolo sprevádzané búrlivými ováciami a uvedené v početných médiach.

Na začiatok, uvediem niekoľkonásobné tromfy tohto predstavenia. Hra Vladimíra Hurbana Vladimírova Milica Nikoličová bola napísaná tesne po vojne v roku 1918, teda v tomto roku si pripomíname nielen sté výročie od Veľkej vojny, ale aj sté výročie odkedy ju VHV napísal. Uverejnená bola v roku 1922, v časopise Slovenské pohľady XXXVIII. č. 6 - 8 v Martine, na pokračovanie. Prvý raz uvedená v SND v Bratislave v roku 1934, v réžii Janka Borodáča. I keď táto dráma bola uvádzaná v divadlách v Srbsku a na Slovensku, adaptovaná pre televíziu v RTVS v Bratislave, a naposledy naštudovaná pre Slovenský rozhlas v Bratislave v roku 1999, teraz po prvýkrát však bola zahraná v jednom profesionálnom divadle v rodnom autorovom Srieme, ba v celom Srbsku! Po štvrté, Sriemsko mitrovecké profesionálne divadlo a SD VHV sú jediné dve divadlá, ktoré v tomto roku, kedy si pripomíname sté výročie od Prvej svetovej vojny, pripravili predstavenie, ktoré je situované do srbskej rodiny v období Veľkej vojny, ktorá priniesla hodne obetí.

Veľká vojna mala nielen veľké obete, ale aj veľké lásky, práve taká je opísaná v tomto diele, v ktorom autor rozbíja klišé, ktoré veľké idey a históriu celých národov stotožňuje s osudmi obyčajných ľudí. Milica Nikoličová, ktorú v predstavení bravurózne stvárnila Helena Popová Lazićová, bola vlastenka, a predsa sa zaľúbila do von Wetthoffa, nepriateľského vojaka násilne mobilizovaného. Vojsko však onedlho odchádza a s ním aj von Wetthoff, ktorý aj keď nemecký vojak, predsa mierumilovný a slovanského pôvodu z rodu Kašubov. Úspešne ho stvárnil mladý a nadaný akademický herec Nikola Janošević. V listoch, ktoré Milici aj potom píše, sľubuje, že si po ňu po vojne príde. Milica ostáva sama a spoluobčania jej nevedia zabudnúť vzťah k nemeckému vojakovi. Nenávisť naplno prepukne, keď do mesta vstupuje víťazné srbské vojsko. Milica neprestala byť dobrou vlastenkou a v ošiali s kvetmi v rukách ide vítať víťazov. V nadšenom dave sa vrhne pod kopytá konskej jazdy a tragický zomiera.

Teda, ide o drámu, o emotívny a niekoľko významový príbeh, v ktorom pulzuje láska a sloboda myslenia. A nielen to, badať tu aj lásku a starostilivosť o najbližších členov rodiny, Milica počas vojny zostala bez otca. Zobrazená je tu aj starostlivosť o domovinu. V jednej chvíli hovorí oficier von Wetthoff: ,,...A čo ste vy robili v meste Kragujevac? V jednom dni zavraždili ste 47 vojakov Slovenského pluku! Kým učiteľ Nikolić pokračuje: Niekedy nás utláčali varvari z Východu, dnes nás utláča civilizovaný Západ, to sme mi – Západ na Výchde a Východ na Západe!.,, Dalej badať tu aj našu mentalitu, lebo učiteľ a zvlášť jeho manželka sa chcú postarť o Milicinu budúcnosť a radi by ju vydať za budúceho miestného farára Dušana Milića. Aj tieto dve postavy na výbornú stvárnili akademická herečka a riaditeľka mitrovského divadla Jelena Jankovićová a skvelý pazovský herec Alexander Bako, kým nádejného ženícha úspešne stvárnil akademický herec z Mitrovice Vladimir Balašćak. Avšak mladá, ambiciózna Milica, ktorá sa aj vo vojnovom ošiali chystá na štúdie do Berna, o to nemá záujem a vzdoruje tomu. Dokonca celý príbeh o Veľkej vojne by nebol úplný keby sa nezjavili aj vojnový zbohatlíci, v predstavení je to obchodník a úžerník Simo Panajotović, ktorého efektnou drobnokesbou stvárnil Zdenko Kožík.

V predstavení úspešne hrajú aj ďalší členovia SD VHV Igor Piskla, ako nemecký oficier, žiačky, malé nádejné herečky Tatjana Babinková a Tea Jašov, mešťania a tiež aj novopazovský herec Jovan Miljević. Trefné kostímy, dobovo ladené mal na starosti jeden z najúspešnejších kostýmových výtvarníkov v Srbsku Boris Čakširan. Mirslav Benka navrhol aj monumentálnu a funkčnú scénu, ktorá prináša silnú atmosféru a svojou miltifunkčnosťou umožňuje strašný pohľad do minulosti vojnových hrôz. Výborný svetelný dizajn, ktorý mal tiež na starosti Benka prispeli k celistvosti predstavenia, ktoré u mnohých divákov vyvolalo slzy. Predstavenie vyznieva ako protest proti slepému nacionalizmu, proti neznášanlivosti vedúcej k vojnovému šialenstvu. Pripomína, že za každým dejinným pohybom, treba vidieť predovšetkým tragické osudy miliónov obyčajných ľudí a bravuróznou hrou hercov, práve to sa dalo vycítiť z tejto úspešne naštudovanej hry.