Uverejnili sme dvojčíslo 9-10 /2018 Nového života

23. novembra 2018
Úvodné tóny dvojčísla časopisu Nový život zahrajú dve básne Milana Komnenića (Krik pod nulou a Srbsko na východe) z výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Jazyk - identita – literatúra podpisuje šéfredaktorka časopisu. V eseji sa zmieňuje o vzájomnom vzťahu týchto troch pojmov zdôrazňujúc pritom ich prepojenosť a vzájomnú podmienenosť. „Jazyk – ten prvý – za pomoci ktorého spoznávame svet, ktorý nás obkolesuje, sa zároveň stáva stavebným materiálom definujúcim naše mentálne mapy. Ten jazyk – materinský alebo otcovský, čo je jedno, dôležité je, že je to jazyk blízkych ľudí – jazyk, prostredníctvom ktorého sa nám otvorili oči a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti, imanentný v našich kognitívnych, psychických, duchovných, mentálnych, intelektuálnych a všetkých iných vnútorných sférach; kód, matrica, za pomoci ktorej neskôr v živote dekódujeme vonkajšie impulzy.”

Ako posledný v seriály rozhovorov s bývalými šéfredaktormi uverejňujeme interview s Adamom Svetlíkom, ktorý Nový život redigoval v rokoch 1998-2014. Textom pod názvom Uchopenie literatúry s prázdnou redaktorskou zásuvkou končíme spätný pohľad na náš časopis, v ktorom sme sa pokúsili priblížiť čitateľom jeho pozadie. Ako najväčší problém časopisu v období svojho redigovania Svetlík vyzdvihuje kvantitatívno-kvalitatívneho chradnutie slovenskej vojvodinskej literatúry a nedostatok mladých literárnych síl: „Keď ide o prispievateľov, najkomplexnejšia, už vtedy alarmujúca situácia bola s mladými, začínajúcimi autormi, ktorých bolo z roka na rok čoraz menej, aj napriek môjmu veľkému vynaloženému úsiliu dať im dostatočný priestor v Novom živote a všestranne ich povzbudzovať k ďalšej literárnej tvorbe.“

V Pulzovaní literatúry ako prvých uvádzame súčasné slovenské vojvodinské spisovateľky: Annamáriu Boldockú–Grbićovú (Fines herbes) a Janu Domoniovú (Štádiá). V pokračovaní rubriky uvedieme úryvok z najnovšieho románu Etely Farkašovej Scenár nedávno odmeneného cenou Anasoft litera a výročnou cenou Spolku slovenských spisovateľov. V tejto rubriky predstavíme taktiež aj poéziu mladého slovenského básnika Michala Baláža (krev-vkus-dron-zvyk-state-spal) a krátku poviedku srbskej spisovatelky Ani Ristovićovej (Kachľová pec) v preklade Miša Smišeka.

Nedávno vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje vyšla prvá antológia súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete. Text predslovu, ktorý je v knihe publikovaný po srbsky uvádzame v Novom živote prvýkrát v originály po slovensky. Autorka v ňom podala prehľad vývinu slovenskej drámy v 20. a 21. storočí a priblížila nám v krátkosti tvorbu súčasných slovenských dramatikov: Jozefa Gombára, Peter Lomnického, Viliama Klimáčeka, Jany Juráňovej, Petra Pavlac, Valerie Schulczovej, Romana Olekšáka, Petra Scherhaufera a Samuela Chovanca.

O usídlení sa Slovákov v Kysáči (1773-1940) písal Michal Gombár a v texte zohľadnil spoločenské, politické, hospodárske, ale aj kulturologické okolnosti v období príchodu Slovákov a postupného usadzovania sa v Kysáči.

V poslednom období sa srbská poézia intenzívne prekladá do slovenčiny. Veľké zásluhy v tom má spolupráca spisovateľských združení v Srbsku a na Slovensku. Srbský literárny vedec a kritik Dr. Đorđe Despić, univerzitný profesor na FF UNS nám v texte Poézia dnes odborne a kompetentne priblížil súčasné srbské básnictvo a tento jeho text, ktorý uvádza konkrétne mená a základné charakteristiky diela najúspešnejších srbských básnikov, môže byť veľmi osožný všetkým tým, ktorí sa zúčastňujú procesu prekladu, publikovania a prezentovania srbskej literatúry na Slovensku.

Zo 62. literaráneho snemovania prinášame dva texty dvoch sestier Dorčových o dvoch bratoch Dorčových. Viera Babiaková-Dorčová písala o cestopisoch Jána Dorču v texte Prechádzka Bielym domom s Jánom Dorčom a Vladimíra Dorčová-Valtnerová o Expresívnych štýlotvorných prvkoch v cestopisoch Vladimíra Dorču.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Pavol Markovič písal o Antológii slovenskej poézie Víťazoslava Hronca v texte Antológia ako výraz postoja k poézii, ktorú vydalo SVC roku 2016, a Damilíl Hako písal o básickej zbierke Škvrnky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v texte Penelopská sieť vo farebnej noci.

O Samostatnej výstave Márie Gaškovej pri príležitosti jej životného jubilea písal Vladimír Valentík. Zároveň dvojčíslo 9/10 ilustrujeme výberom z jej tvorby.

Prajeme Vám príjemné čítanie.

Zdenka Valentová-Belićová
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.