![]() |
Posledné dvojčíslo sedemdesiateho ročníka začíname dvomi básňami Milutina Petrovića Labuť hľadí, hlavou nehýbe a Veličković, kresba, ktoré uvádzame na vnútornej strane obálky v rámci výberu z modernej a postmodernej srbskej poézie Víťazoslava Hronca.
Vedeckou esejou Prof. PhDr. Petra Michaloviča, PhD. profesora estetiky na UK v Bratislave s názvom Literárne texty, kódy, interpretácia ponúkame čitateľom zaujímavý pohľad na Pražský lingvistický krúžok a vplyv Ferdinanda de Soussira na jeho členov. Týmto textom autor priblíži čitateľom jednoduchú myšlienku - každé písanie je zakódovanie textu a jeho čítanie je dekódovanie. V tom zmysle je nevyhnutné dodržiavanie foriem a vzorov, aby text bol čitateľný a tým, aby plnil svoju funkciu. Týmto textom sa zoznámite so základnými myšlienkami Jánom Mukařovského, Clauda Levi-Strosa, Romana Jakobsona, lingvistu Sergeja Karcevského, Michela Foucaulta, Rolanda Barthesa a Jacquesa Derridu.
S najnovšou laureátkou Anasoft litery, prozaičkou, esejistkou, poetkou a filozofkou Etelou Farkašovou uvádzame rozhovor podnázvom Život je najtvorivejší autor. Etela sa v ňom priznáva, že je silne autobiografická autorka. „v mladosti máme presnejšie alebo aspoň približné predstavy o tom, akými trajektóriami sa bude uberať náš život, načrtneme si ideálne scenáre a aj možné stratégie na ich realizáciu... a potom sa postupne učíme prijímať isté nečakané zásahy z vonkajšieho sveta.”
V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame až deviatich autorov: troch slovenských vojvodinských (Janko Takáč, poviedka Nemŕtva, Katarína Mosnáková-Bagľašová, cyklus básní Napísané štetcom a Anna Margaréta Valentová - poviedka Nebo), jednu autorku z Rumunska (Dagmar Mária Anoca - básnický cyklus Renesančný kruh), dvoch zo Slovenska (Oľga Gluštíková, výber z poézie pod názvom Atlas biologických žien z rovnomennej zbierke a Martin Chudík výber z poézie, ktorý urobil Boris Brendza s názvom Za všetky zlomené krídla), a po jedného srbského (Selimir Radulović, výber z poézie Zlatá slepcova struna), holandského (Henrik Pontoppidan úryvok z románu Štastný per) a japonského (Kazuo Ishiguro úryvok z románu Súmrak dňa). Posledných dvoch nobelovcov uverejňujeme v rámci dlhoročnej rubriky, v ktorej sledujeme laureátov Nobelovej ceny za literatúru so storočným rozpätím, takže Pontoppidan je laureát za rok 1917 a Ishiguro získal cenu za rok 2017. Na rok túto rubriku neuverejníme. Preto, že roku 1918 cena udelená nebola v dôsledku ukončenia prvej svetovej vojny, čo sa stalo vtedy prvýkrát v dejinách. Presne sto rokov po tom sa situácia zopakovala, ale tentokrát cena nebola udelená z organizačných dôvodov.
V rubrike Texty a kontexty sa nachádza blok príspevkov, ktoré odzneli na večierku venovanému pamiatke Samuela Boldockého k jeho nedožitej sedemdesiatpätke na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom 22.10.2018. V tomto bloku uvádzame texty: Etely Farkašovej Osobnostné svedectvá Samuela Boldockého, Dalimíra Hajka Samuel Boldocký v slovenskej vojvodinskej literatúre, Annamárie Boldockej-Grbićovej SAMOhyb, Kataríny Melegovej-Melichovej Po tvorivých stopách, Kataríny Pucovskej Moja spolupráca so Samuelom Boldockým a Viery Benkovej Vzácni ľudia a dnešok. Za poskytnuté texty ďakujeme Kataríne Melegovej-Melichovej, ktorá uvedený večierok aj usporiadala.
V rámci rubriky 62. literárne snemovanie uvádzame text Maríny Šimákovej-Spevákovej Žáner cestopisu v slovenskej literatúre a začiatky cestopisnej literatúry v slovenskej vojvodinskej literatúre.
V tomto čísle sa vyskytli až tri recenzie. Viera Benková v texte Záhady prírody a človeka písala o knihe Renesančný kruh, ktorej autorka Dagmar Márie Anoca, ktorá vyšla vo vydavateľstve Waldpress v Bukurešti v roku 2017. Katarína Pucovská napísala text Haiku vo vetre o básnickej zbierke Viery Benkovej a Etely Farkašovej Lišće na vetru a profesorka Mária Myjavcová napísala recenziu Monografická štúdia z oblasti vetnočlenskej problematiky o knihe Jána Kačalu Teória vetného člena.
V poslednej rubrike Miscelaneá uvádzame dva texty. Sava Stepanov texom K životnému jubileu Pavla Popa sprevádza ilustrácie Pavla Popa z tohto čísla a Zdenka Valentová-Belićová textom Prevaha mladých autoriek podáva Správu Komisie na hodnotenie príspevkov Literárnej súťaže Nového života 2018.