90 rokov Slovenskej čitárne v Dobanovciach

Podľa istých relevantných údajov Slováci žijú v Dobanovciach asi 160 rokov, ale neoficiálne sa uvádza aj dokument svedčiaci o tom, že bol v roku 1804 v Dobanovciach pochovaný Slovák, ktorý sa tam aj narodil.

Dlhé roky nemali Slováci žiadne formy spoločenskej organizovanosti, okrem cirkvi, brigád a priadok, na ktorých sa stretali, pracovali a zabávali sa. V roku 1892 získali samostatný zbor Slovenskej evanjelickej a. v cirkvi, ktorá dovtedy, spolu s nemeckou, patrili k Surčinu. V roku 1906 dostali slovenského učiteľa, formované boli slovenské triedy a o rok neskôr vznikla aj slovenská škola.

Medzi dvoma svetovými vojnami v Dobanovciach žilo asi 2500 Srbov, 600 až 700 Nemcov, 600 až 700 Slovákov a asi 200 iných. Slováci po celú dobu harmonicky spolunažívali s príslušníkmi iných etník a až do návratu rodiny Litavskej z Bulharska, okrem cirkvi a školy, nemali žiadne iné formy výraznejšej spoločenskej a kultúrnej organizovanosti.

Rodina Litavská bola na tú dobu veľmi majetná, pokroková, vzdelaná a spoločenský angažovaná. Angažovali sa predovšetkým v rámci cirkvi.

Pavel starší bol koniarom a majstrom kováčom a kolárom, syn Ján bol fotografom a Pavel elektrikárom. Akonáhle sa hmotne a v zmysle bývania zabezpečili, rozhodli sa, že podniknú niečo v prospech tamojších Slovákov a samotných Dobanovčanov.

Prvý sa v otázke Slovákov v Dobanovciach začal angažovať Ján Litavský a to tak, že začal navštevovať štátne a slovenské inštitúcie a písať na všetky možné adresy, o čom svedčí aj otvorený list publikovaný v Národnej jednote na začiatku roka 1922.

Rodina Litavská vo veľkom nakupuje knihy, časopisy, gramofón, platne, rádiový prijímač a vo svojom dome postupne zoskupuje ľudí, aby čítali a počúvali hudbu a rozhlasové vysielanie. Koncom roka 1928 a začiatkom 1929 so súhlasom vrchností priviedli do Dobanoviec učiteľa Jána Vitéza a katechétu Ferda Klátika.

Napokon dňa 15. októbra 1929 vo svojom dome založili Slovenskú čitáreň.

O rok neskôr sa vyše dvadsať popredných dobanovských Slovákov a učiteľov dohodlo, že postavia Slovenský doma a založia kultúrno-osvetový spolok.

Rodina Litavská darovala v roku 1931 pozemok a začiatočný kapitál nevyhnutný na vypracovanie dokumentácie a začiatok výstavby Slovenského domu a spolu s učiteľom Jánom Vitézom začali kampaň v slovenských prostrediach a jednotlivých inštitúciach zameranú na získanie prostriedkov na dokončenie domu.

Všetko toto bolo relatívne úspešne zachované a zdokumentované v takmer každom čísle Národnej jednoty z rokov 1929 – 1935.

Výstavba Slovenského domu sa začala na jar roku 1932 a dokončená bola v lete 1934. Vtedy bolo dohodnuté, že sa slávnostné otvorenie uskutoční 15. októbra 1934 na piate výročie Slovenskej čitárne. Ale 9. októbra bol vo francúzskom Marseille v atentáte zabitý kráľ Alexander I Karađorđević  a následne bol vyhlásený štyridsaťdňový štátny smútok, potom prišla ostrá zima a tak slávnostné otvorenie odročili na jar roku 1935.

Slovenský dom bol konečne otvorený a prítomný boli tak samotní Dobanovčania ako aj početní hostia z regiónu. O tejto udalosti informovala na titulnej strane Národná jednota z apríla 1935.

Hostí na železničnej stanici čakali vozy a kočiare a odvážali ich do kostola, kde sa uskutočnila sviatočná bohoslužba, a potom aj na slávnostné otvorenie Slovenského domu. V rámci slávnostného programu dobanovskí Slováci zahrali svoje prvé divadelné predstavenie Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Nasledovali obed, zábava a ďalšie divadelné predstaveniev troch dejstvách Strašidlá.

Dobanovskí Slováci si svoj Slovenský dom postavili svojpomocne, ale významnú finančnú podporu poskytli aj kráľ Alexander, Ministerstvo kultúry, československý prezident T. G. Masaryk, viaceré spolky a jednotlivci zo slovenských prostredí, ale najväčšia zásluha patrí členom rodiny Litavskej a učiteľovi Jánov Vitézovi.

Dom v podstate fungoval bez prestávky až do roku 1990, ba aj počas druhej svetovej vojny v ňom bola škola. V Slovenskom dome začali fungovať viaceré odbočky, čitáreň, realizovali sa tam športové aktivity a rôzne iné podujatia. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia v ňom bolo kino a diskotéka, v ktorej jeden zo svojich prvých koncertov zahrala aj slávna rocková skupina YU grupa. O chod Slovenského domu sa prevažne starali učitelia a jedným z najvýznamnejších bol Ján Galát, ktorý tam pôsobil do konca osemdesiatych rokov minulého storočia.

Z neznámych dôvodov Slovenský dom v období rokov 1990 – 2002 nefungoval. Vtedy sa skupina mládežníkov zorganizovala a opäť oživili činnosť samotného Domu a SKOS Šafárik v ňom.

Budova starého Slovenského domu bola zbúraná v auguste 2007 a nová bola postavená a slávnostne odovzdaná do prevádzky 29. apríla 2012 pri oslave 150. výročia príchodu Slovákov do Dobanoviec.