SVEDECTVO O ÚSPEŠNOM, DRAMATICKOM, LITERÁRNOM, DIVADELNOM A VÝTVARNOM ŽIVOTE SLOVÁKOV V SRBSKU

Dvomi básňami súčasného srbského básnika Stevana Tontića Smrť v 100 lekciách a Ruky začíname dvojčíslo 9-10/2019. Uvedené básne uverejňujeme v rámci výberu z modernej a postmodernej srbskej poézie.

Ako úvodníkovú esej v tomto dvojčísle uverejňujeme text Veľkí a malí básnici Víťazoslava Hronca, ktorý odznel na 63. literárnom snemovaní. V texte Hronec píše, že je pre veľkých básnikov prínosnejšie, aby čítali diela malých básnikov, preto že ten druhý veľký básnik mu v ničom nemôže pomôcť, aby sa stal väčším. Lebo poetika veľkého básnika je uzavretá, do najmenších podrobností dotvorená štruktúra, ktorá sa podobá na mimoriadne pôsobivú stavbu vynikajúceho architekta. Odtiaľ sa nemožno nikam dostať, iba do zahanbujúcej polohy napodobňovania a epigónstva.

Rozhovor v rubrike Chat tentokrát patrí Vladimírovi Valentíkovi, ktorý tohto septembra oslávil šesťdesiatku. S Valentínkom sa rozprávala Viera Dorčová-Babiaková. Vladimír Valentík je všestrannou osobnosťou slovenskej vojvodinskej kultúry, a v tomto interview je zachytený jeden aspekt jeho pôsobenia - v oblasti výtvarného umenia.

Poctu nedávno zosnulému Pavlovi Popovi vzdal Miroslav Dudok básňou Výpoveď kameňa.

Najrozsiahlejší alebo azda aj ústredný text v tomto čísle je dramatizácia románu Hrdinovia Boženy Slančíkovej Timravy, ktorú vytvoril Michal Babiak. Dramatizácia je z mája tohto roku a jej premiéra bola v Spišskom divadle na historickej scéne v Spišskej Novej Vsi 28. a 29. júna. S týmto textom súvisí aj text z rubriky Miscelaneá Marty Botíkovej Slovenský Dance macabre o predstavení a uvedenej premiére, ktorého réžiu tiež mal na starosti Michal Babiak.

V tomto čísle máme aj nové básne mladej slovenskej vojvodinskej poetky Jany Domoniovej, ktoré uverejňujeme pod spoločným názvom Dýchanie hluku. Ide o tri básne: (ktorýkoľvek) Silvester, Addict a Mihanie.

V rubrike Texty a kontexty písal profesor Michal Harpáň o Kuželovom románe Lampa. Román síce vznikol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, avšak je aktualizovaný zaradením na zoznam slovenských diel v rámci edície Sto slovanských románov. Román do srbčiny v roku 2015 preložil Michal Harpáň a vydalo ho vydavateľstvo Arhipelag.

Zo 63 literárneho snemovania okrem Hroncoveho textu, ktorý sme uviedli ako úvodníkový, uverejňujeme aj tri ďalšie, ktorých autori sú Miroslav Dudok, Ladislav Čáni a Martin Prebudila. V texte Deviatakové vektory v kultúrnej pamäti s podnázvom Tisícstojedenásť slov Miroslav Dudok písal o Viere Benkovej, Jozefovi Klátikovi a Vladimírovi Valentíkovi. Kým z názvov textov Vladimír Valentík alis spiritus movens kultúry našej každodennej Ladislava Čániho a Vali – tamplár Martina Prebudilu vidno, že sú venované šesťdesiatke riaditeľa Slovenského vydavateľského centra.

V rubrike In memoriam sa lúčime s Jaroslavom Litavským Didim. Nekrológ a báseň Didimu venovanú napísal Martin Prebudila.

Doktorandka na katedre slovakistiky v Novom Sade Anna Margaréta Lačoková napísala recenziu novej básnickej zbierky Ladislava Čániho Deväť kruhov noci a nazvala ju Keď všetko mlčí...

V rubrike Miscelaneá sa okrem spomenutého textu Marty Botíkovej nachádza aj text venovaný výtvarnému umeniu Vladimíra Valentíka s názvom K výstave zbierky súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku.

Dvojčíslo je ilustrované reprodukciami výtvarných diel zo zbierky a stálej expozície výtvarného umenia Slovákov v Srbsku v Galérii Karola Miloslava Lehotského na Gymnáziu Jána Kollára pri príležitosti 30. výročia založenia zbierky a galérie.