Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov

Muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodina sa dožila svojho pätnásteho ročníka. Na rozdiel od niektorých predchádzajúcich, tento nebol tematicky úzko profilovaný a zameral sa na širšie mapovanie výskumu, dokumentácie a prezentácie hudby Slovákov vo Vojvodine.

Zakladateľka konferencia a jej doterajšia hybná sila Milina Sklabinská na samom začiatku predstavila Zborník prác 14. konferencie, ktorá sa uskutočnila 24. novembra 2018 v Pivnici a zaoberala sa prínosom Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov.

Pri tejto príležitosti odovzdala autorské výtlačky prítomným autorom a neskoršie i všetkým účastníkom a hosťom konferencie. Bývalá riaditeľka a dnes pracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí však s poľutovaním skonštatovala, že prvýkrát počas uplynulých pätnásť rokov ani vydanie zborníka ani samotnú konferenciu nepodporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Na začiatku konferencie sa ako prvý prihovoril Mgr. art. Martin Urban, PhD. z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Skúsený folklorista a naslovovzatý znalec tunajšieho folklórneho života a dedičstva hovoril o výskume hudobno-tanečných artefaktov a myšlienke pretavenia týchto poznatkov na projekt scénickej prezentácie krajanskej kultúry na Slovensku pod názvom Obrazy z Dolnej zeme.

Mgr. Dominika Machutová, PhD. zo Slovenskej národnej knižnice vo svojom príspevku hovorila o hudobnej pozostalosti Viliama Figuša Bystrého v Literárnom archíve SNK. Tento významný slovenský skladateľ,  hudobný pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent, ktorý v rokoch 1903-1906 žil a pôsobil v Padine, zanechal za sebou relatívne rozsiahle dielo a vznik viacerých diel tohto skladateľa sa viaže práve za Padinu. Mnohé zo skladieb a úprav Viliama Figuša Bystrého sa dnes uchovávajú vo fonde SNK a vzhľadom na skutočnosť, že sú to pre kultúrnu verejnosť vo Vojvodine, ale i na Slovensku pomerne málo známe, alebo úplne neznáme práce, je to príležitosť, aby sa k dielu tohto skladateľa opätovne upriamila pozornosť a prípadne prehodnotil jeho prínos aj vzhľadom na jeho pôsobenia medzi dolnozemským Slovákmi vo Vojvodine.

Mgr. Marcel Jánošík, tiež pracovník Slovenskej národnej knižnice, hovoril o hudobnej tvorbe Jána Podhradského v Literárnom archíve SNK. Ján Podhradský je autorom prvej operety vojvodinských Slovákov Pekná, nová, maľovaná kolíska, napísanej podľa literárnej predlohy Vladimíra Hurbana Vladimírova a zložil aj hymnickú pieseň Ó, Bože národov, stvoriteľu náš. Podľa zistení Mgr. Jánošíka, notový zápis Podhradského operety spolu s klavírnym výťahom je uložený v archíve SNK.

Ďalším slovenským skladateľom, ktorý istú dobu pôsobil vo Vojvodine, bol skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg Mikuláš Schneider Trnavský. Jeho prvým zamestnaním bolo totiž funkcia správcu zboru Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku, teda v Zreňanine, kde nastúpil v roku 1906. Na toto obdobie života a tvorby Mikuláša Schneidera Trnavského sa zamerala Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD. vo svojom príspevku Mikuláš Schneider Trnavský vo veľkom Bečkereku.

Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD., dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici a Mgr. Anna Medveďova ml. pracovníčka Fondu na podporu umenia v Bratislave pripravili príspevok Sonda do prvej fázy výskumu tradičnej hudobnej kultúry Slovákov v Pivnici, ktorý v neprítomnosti autoriek prečítala Anna Medveďová st.

Hudobný život Slovákov v Kysáči so zreteľom na zbierky ľudových piesní bol témou príspevku Ľudmily Berediovej Stupavskej. Mariena Stankovićová Kriváková predstavila zbierku piesní Vladimíra Kováča Cesta vydláždená hudbou. Konferencie sa zúčastnil aj autor publikácie, ktorý prostredníctvom video záznamov prezentoval niekoľko svojich skladieb a jednu aj zahral na tvári miesta.

PaedDr. Juraj Súdi, PhD. sa dlhodobo venuje problematike zborovej hudby vojvodinských Slovákov a aj tentoraz sa zameral na slovenskú zborovú kultúru aj jej vplyv na šírenie interkulturality vo Vojvodine.

Súčasná doba a elektronické média prinášajú nové možnosti v prezentácii tradičnej kultúry. Svetlana Surová prostredníctvom niekoľkých videoklipov z produkcie Televízie Folklorika sprítomnila prejavy mediálnej prezentácie hudby vojvodinských Slovákov na Slovensku.

Väčšina priamych účastníkov a hostia sa zhodli, že pätnásty ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine bol úspešný. Prednesené príspevky priniesli nové zaujímavé poznatky o hudbe Slovákov vo Vojvodine, ale zároveň otvárali aj nové témy budúcich výskumov a projektov.

Svojráznym bonusom konferencie bol program Miestneho odboru Matice slovenskej zo Selenče venovaný spomienke na selenčského hudobného pracovníka, skladateľa a kantora Jána Nosála, autora prvej opery vojvodinských Slovákov Zypa Cupák. V priliehavom programe k 10. výročiu úmrtia skladateľa vystúpili Komorný zbor Zvony, žiacky Orchestrík zo Selenče a tenorista Boris Babík zo Starej Pazovy.

Program bol doplnený úryvkami z televíznych vystúpení Jána Nosála. O skladateľovi Jánovi Nosálovi hovorili Malvína Zolňanová, Juraj Súdi, Boris Babík. Prítomným sa pri tejto príležitosti prihovorili aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky a Bratislava Laćarak, dcéra Jána Nosála. Prípravu a realizáciu programu venovaného Jánovi Nosálovi mala na starosti Svetlana Zolňanová, predsedníčka MOMS zo Selenče.