Maják 2018

V predchádzajúcich číslach našej ročenky sme sa spravidla venovali stručnému odpočtu úloh, ktorým sa ústav venoval v minulom kalendárnom roku. Tomuto sa nevyhneme ani tentoraz, ale podrobnú správu o tom, čo sa nám podarilo urobiť v roku 2018, podávame v samotnom obsahu Majáka, zatiaľ čo sa tu pokúsime o malú rekapituláciu činnosti a poslania Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov z pohľadu ustanovizne, ktorá sa v tomto roku dožila 10. výročia svojho vzniku a aktívneho pôsobenia.

Slováci v Srbsku sú vzácnym príkladom ako si jedna relatívne malá komunita aj po takmer tristoročnej fyzickej a administratívnej odlúčenosti od vlastného národa dokáže zachovať svoju identitu a pritom nezostať zakonzervovaná v archaických národných stereotypoch a mýtoch, ktorá sa dokáže vyvíjať v súlade s požiadavkami doby a vytvárať autentické kultúrne hodnoty a nepretržite produkovať rozmanitú škálu tvorivých umeleckých prejavov.

Napriek bohatej tradícii rôznych organizačných foriem kultúrneho a národného života až do roku 2008 u nás absentovala profesionálna inštitúcia, ktorá by mohla zabezpečiť potreby čoraz náročnejšej kultúrnej scény vojvodinských Slovákov. A práve z tejto skutočnosti sa zrodila myšlienka o potrebe vytvorenia ústavu kultúry, ktorý napokon v roku 2008 spoločne založili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Dovolíme si povedať, že Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je dnes etablovanou profesionálnou ustanovizňou, ktorá sa zameriava na výskum, ochranu, rozvoj a prezentáciu kultúry, vedy a jazyka vojvodinských Slovákov. Svoje aktivity realizuje v rámci rozvojovo-výskumného oddelenia, informačno-dokumentačného a komunikačného oddelenia, oddelenia pre kultúrno-umelecké podujatia, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení. Svoju pozornosť zameriava na vrcholnú tvorivosť vojvodinských Slovákov, na podporu ochotníckej činnosti, na tvorivosť mladých autorov, zabezpečuje odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie, organizuje odborné semináre, tvorivé dielne, vyvíja systematickú dokumentačnú činnosť v oblasti kultúry a umenia, má bohatú výskumnú a edičnú činnosť, sústavne organizuje výstavy akademických a insitných výtvarných umelcov, prezentuje najnovšiu literárnu produkciu súčasných autorov, podieľa sa na financovaní a organizovaní našich najvýznamnejších festivalov, participuje na realizácii regionálnych a medzinárodných projektov .

Už aj letmá rekapitulácia projektov, ktoré doteraz dokázal zrealizovať Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, nám iste dá za pravdu, že jeho založenie bolo opodstatnené a že jeho poslanie v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov časom bude len nadobúdať na význame.

Sústavne budovaná elektronická databáza kultúry vojvodinských Slovákov je už dnes vzácnym zdrojom informácií pre odbornú a laickú kultúrnu verejnosť. Edičná činnosť ústavu vyprodukovala viacero publikácií zaoberajúcich sa kultúrou vojvodinských Slovákov, ktoré zostanú trvalou hodnotou našej kultúrnej pamäte. Podujatia zamerané na prezentáciu nášho kultúrneho dedičstva a súčasnej kultúrnej produkcie v celej jej rozmanitosti svoju cieľovú skupinu nachádzajú tak v kultúrnej verejnosti vojvodinských Slovákov, ako i väčšinového národa a iných menšinových spoločenstiev, a i za hranicami nášho štátu. Spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku a v regióne, predovšetkým v Rumunsku a v Maďarsku, je logickým spájaním síl pri zachovávaní vlastnej národnej a kultúrnej identity budovanej v kontexte spoločnej stredoeurópskej tradície a súdobých globalizačných tendencií.

Napriek evidentným úspechom, ktoré ústav počas svojej desaťročnej činnosti zaznamenal, nebolo by objektívne nespomenúť i niektoré ťažkosti, s ktorými zápasil a, žiaľ, zápasí aj dnes. Sú to predovšetkým personálne a finančné poddimenzovanie a nedoriešená otázka trvalého sídla. Vzhľadom na všetky objektívne a subjektívne príčiny takéhoto stavu potrebné je neustále vynakladať úsilie a hľadať také modely fungovania, ktoré umožnia čo najoptimálnejšie plnenie úloh, pre ktoré je ústav založený. Okrem toho nemožno zatvárať oči ani pred skutočnosťou, že sme svedkami očividného slabnutia národnostného organizmu a tým aj základov našej kultúrnej identity, čo je dôsledkom neprajných demografických trendov a silnejúcej vlny vysťahovalectva. Skúsenosti z iných krajín, v ktorých autochtónne slovenské menšiny v minulosti už čelili takýmto nástrahám, nám hovoria, že existencia podobných kultúrnych inštitúcií podporovaných štátom, ale i Slovenskou republikou, môže byť tým nástrojom, ktorý dokáže v istej miere pozitívne pôsobiť na motivovanie činnosti miestnych kultúrnych subjektov, ale i na celkové národné a kultúrne povedomie menšiny. A to je zodpovednosť, za ktorú nemožno nebojovať.