Reflexia I

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci s nadáciou Miry Brtkovej usporiadal výstavu obrazov Reflexia I akademickej maliarky Miry Brtkovej a to pri príležitosti jej nedožitých deväťdesiatych narodenín. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu vernisáž sa konala v oklieštenej podobe, predovšetkým pre zástupcov médií. Vernisáže sa okrem riaditeľa ústavu Vladimíra Francistyho a pracovníka ústavu Ladislava Čániho zúčastnili aj zástupcovia nadácie Miry Brtkovej akademický maliar Jozef Klátik, kunsthistorik a galerista Miroslav Rodić a výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Výstava poskytuje zriedkavú príležitosť návštevníkom vidieť cyklus prác maliarky realizovaný neobvyklou technikou výšivky. Dielo Miry Brtkovej má priekopnícky význam a to nie len v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ale i výtvarného umenia niekdajšej Juhoslávie, resp. Srbska, Slovenska a svojou kvalitou a aktuálnosťou určite aj dnes dôstojne obstane aj v rámci európskeho umenia.

Mira Brtková vyštudovala maliarstvo v Ríme na Akadémii výtvarných umení (Accademia di Belle Arti) u profesorov Franca Gentilliniho a Mina Maccariho. Aj svoju prvú samostatnú výstavu mala v roku 1964 tiež v Ríme a to v prestížnej galérii Artflex. Dielo Miry Brtkovej od samotných začiatkov inklinovalo k modernému abstraktnému výrazu založenom na tvorivom využívaní a prehodnocovaní základných výtvarných prostriedkov. Jej samotné začiatky boli poznačené abstraktnými a gestickými tendenciami informelu, smeru aktuálneho v európskom umení v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Po ukončení akadémie sa aktívne zapojila do činnosti medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorú založil japonský maliar, učiteľ, mystik a filozof Nobuya Abe. Počas je pôsobenia v skupine Illumination sa jej práce postupne prečisťujú a redukujú na kompozície farebných tvarov a plôch a prikláňajú sa ku geometrickej abstrakcii. Jej neustále experimentovanie a skúmanie ju v osemdesiatych rokoch minulého storočia priviedli k tvorbe zvláštnych textilných koláži, ktoré ju silou farebných a taktilných útvarov prirodzene priviedli k potrebe vystúpiť do trojrozmerného priestoru a tak začala tvoriť i svoje prvé sochy.

Práce vystavené v ústave patria do cyklu, v ktorom autorka kombinuje techniky výšiviek a maľovania temperou. Tieto obrazy vznikali prevažne v rokoch 1970 – 2012 a autorka sa tu snažila o dosiahnutie syntézy anonymnej ľudovej tvorby, resp. kolektívnej tvorivosti a vlastnej individuálnej autorskej kreácie. V praxi to znamenalo, že autorka vytvorila základnú kresbu a kompozíciu každého obrazu a ten následne technikou výšiviek, pod dozorom maliarky, dokončovali ľudové výšivkárky. Takýto koncept, v rámci ktorého autorka vedome konfrontuje vlastnú, teda individuálnu tvorivosť s kolektívne vytvoreným archetypom, ktorý je príznačný pre ľudové umenie, Brtkovej tvorbu približuje k chápaniu umenia, ktoré posledných desaťročiach dvadsiateho storočia priniesla postmoderna. Svedčí to o tom, že si Mira Brtková, hoci verná vlastnému abstraktnému výtvarnému jazyku definovanom už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, zachovala otvorenú myseľ a svoje umenie rozvíjala v súlade s požiadavkami a potrebami neustále sa meniacej doby.

Práve tento cyklus odhaľuje ešte jednu zvláštnosť a schopnosť Miry Brtkovej a to byť neustále aktuálna a zároveň nepopierať vlastné kultúrne a estetické korene, ktoré v jej prípade treba hľadať aj v tradičnej kultúre vojvodinských Slovákov. Mira Brtková celkom prirodzene a s tvorivou ľahkosťou prekonáva umelú dichotómiu medzi tendenciami globalizujúcej sa kultúry a potreby zachovávania identít jednotlivých národných, regionálnych, či iných parciálnych kultúr. V jej diele tieto dva procesy paradoxne, ale predsa len logicky, pôsobia ako dve strany jednej mince.

Výstava bude v Ústave pre kultúr vojvodinských Slovákov otvorená do 26. októbra 2020.