12. októbra 2020
V piatok 9. októbra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava obrazov Miry Brtkovej.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci s nadáciou Miry Brtkovej usporiadal výstavu obrazov Reflexia I akademickej maliarky Miry Brtkovej a to pri príležitosti jej nedožitých deväťdesiatych narodenín. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu vernisáž sa konala v oklieštenej podobe, predovšetkým pre zástupcov médií. Vernisáže sa okrem riaditeľa ústavu Vladimíra Francistyho a pracovníka ústavu Ladislava Čániho zúčastnili aj zástupcovia nadácie Miry Brtkovej akademický maliar Jozef Klátik, kunsthistorik a galerista Miroslav Rodić a výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Výstava poskytuje zriedkavú príležitosť návštevníkom vidieť cyklus prác maliarky realizovaný neobvyklou technikou výšivky. Dielo Miry Brtkovej má priekopnícky význam a to nie len v kontexte výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ale i výtvarného umenia niekdajšej Juhoslávie, resp. Srbska, Slovenska a svojou kvalitou a aktuálnosťou určite aj dnes dôstojne obstane aj v rámci európskeho umenia.

Mira Brtková vyštudovala maliarstvo v Ríme na Akadémii výtvarných umení (Accademia di Belle Arti) u profesorov Franca Gentilliniho a Mina Maccariho. Aj svoju prvú samostatnú výstavu mala v roku 1964 tiež v Ríme a to v prestížnej galérii Artflex. Dielo Miry Brtkovej od samotných začiatkov inklinovalo k modernému abstraktnému výrazu založenom na tvorivom využívaní a prehodnocovaní základných výtvarných prostriedkov. Jej samotné začiatky boli poznačené abstraktnými a gestickými tendenciami informelu, smeru aktuálneho v európskom umení v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Po ukončení akadémie sa aktívne zapojila do činnosti medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorú založil japonský maliar, učiteľ, mystik a filozof Nobuya Abe. Počas je pôsobenia v skupine Illumination sa jej práce postupne prečisťujú a redukujú na kompozície farebných tvarov a plôch a prikláňajú sa ku geometrickej abstrakcii. Jej neustále experimentovanie a skúmanie ju v osemdesiatych rokoch minulého storočia priviedli k tvorbe zvláštnych textilných koláži, ktoré ju silou farebných a taktilných útvarov prirodzene priviedli k potrebe vystúpiť do trojrozmerného priestoru a tak začala tvoriť i svoje prvé sochy.

Práce vystavené v ústave patria do cyklu, v ktorom autorka kombinuje techniky výšiviek a maľovania temperou. Tieto obrazy vznikali prevažne v rokoch 1970 – 2012 a autorka sa tu snažila o dosiahnutie syntézy anonymnej ľudovej tvorby, resp. kolektívnej tvorivosti a vlastnej individuálnej autorskej kreácie. V praxi to znamenalo, že autorka vytvorila základnú kresbu a kompozíciu každého obrazu a ten následne technikou výšiviek, pod dozorom maliarky, dokončovali ľudové výšivkárky. Takýto koncept, v rámci ktorého autorka vedome konfrontuje vlastnú, teda individuálnu tvorivosť s kolektívne vytvoreným archetypom, ktorý je príznačný pre ľudové umenie, Brtkovej tvorbu približuje k chápaniu umenia, ktoré posledných desaťročiach dvadsiateho storočia priniesla postmoderna. Svedčí to o tom, že si Mira Brtková, hoci verná vlastnému abstraktnému výtvarnému jazyku definovanom už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, zachovala otvorenú myseľ a svoje umenie rozvíjala v súlade s požiadavkami a potrebami neustále sa meniacej doby.

Práve tento cyklus odhaľuje ešte jednu zvláštnosť a schopnosť Miry Brtkovej a to byť neustále aktuálna a zároveň nepopierať vlastné kultúrne a estetické korene, ktoré v jej prípade treba hľadať aj v tradičnej kultúre vojvodinských Slovákov. Mira Brtková celkom prirodzene a s tvorivou ľahkosťou prekonáva umelú dichotómiu medzi tendenciami globalizujúcej sa kultúry a potreby zachovávania identít jednotlivých národných, regionálnych, či iných parciálnych kultúr. V jej diele tieto dva procesy paradoxne, ale predsa len logicky, pôsobia ako dve strany jednej mince.

Výstava bude v Ústave pre kultúr vojvodinských Slovákov otvorená do 26. októbra 2020.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Anna Chrťanová Leskovac, Nataša Simonović
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.