Nový knižný klenot v jubilujúcom Aradáči

13. júla 2021
Na nádvorí Slovenského domu v Aradáči sa v podvečer 11. júla 2021 uskutočnila prezentácia monografie Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

 

Na nádvorí Slovenského domu v Aradáči sa v podvečer 11. júla 2021 uskutočnila prezentácia monografie Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli zostavovateľov Erky Viliačikovej, Ivicu Grujića Litavského a Jaroslavy Števkovej, ktorú vydali Matica slovenskí v Srbsku – Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči.

Nedeľné tematické podujatie v Aradáči svojim špecifickým prednesom zahájilo ženské hudobné zoskupenie Meškárky, ktoré „na starosti“ malo celkovú hudobnú zložku prezentácie knihy. Prítomných – hostí a domácich – v mene organizátorov, členov MOMS v Aradáči, pozdravila Adela Obšustová, ktorej bola zverená úloha moderátorky. Následne predsedníčka MOMS v Aradáči Erka Viliačiková všetkých pozdravila a menovite okrem iných privítala aj: Janka Kolárika, podpredsedu MS v Srbsku a predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Jarmilu Hromčíkovú, podpredsedníčku MS v Srbsku, Borisa Končeka, tretieho tajomníka Veľvyslanectva SR v Belehrade, Jelenu Travar Miljević, pomocníčku primátora Zreňanina, Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, predstaviteľov MOMS z Kovačice, Bieleho Blata a Zreňanina. Niektorí z uvedených hostí sa ujali slova, pozdravili prítomných a zostavovateľom gratulovali k utvoreniu a vydaniu cenného knižného diela.

 

V pokračovaní nasledovala poetická zložka tohto podujatia, v ktorej sa emotívnym prednesom básne Pod kvitnúcim oleandrom autora Jána Smreka prítomným prihovoril Filip Gál, dlhoročne úspešný recitátor, ktorý toho času na recitačných súťažiach predstavuje MOMS v Aradáči.

Ústredný bod prezentácie tematickej knihy Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli patril jej zostavovateľom, ktorí prítomným z vlastných svedectiev a skúseností prezradili, teda priblížili ako vznikla myšlienka urobiť takýto projekt, o čom sa v knihe píše, aký podľa nich má ona prínos a iné. Príhovory vo forme osobných, úprimných svedectiev prítomných na prezentácii oslovili, dojali a retrospektívne odviedli aj do čias usporiadania Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

 

V neprítomnosti recenzentky knihy a odbornej garantky projektu vydania publikácie Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, úryvky z jej recenzie prečítala moderátorka prezentácie – tak zaznelo niekoľko faktických a cenných zaujímavostí, ktoré recenzentka uviedla vo svojom článku: „Folklór bol predmetom uvedomelej pozornosti u intelektuálov z radov vojvodinských Slovákov už v 19. storočí. Najstarší publikovaný text z Vojvodiny zachytávajúci podrobný popis zvykov a obyčají je z roku 1895 a to práve zo Slovenského Aradáča. Rozsiahly a podrobný popis aradáčskej svadby, s vinšmi, piesňami a obyčajami v troch pokračovaniach bol publikovaný v Slovenských pohľadoch, pod názvom Svadobné obyčaje v Slovenskom Aradáči. Materiál zapísal starejší Michal Goda na podnet evanjelického farára Emila Kolényiho, k čomu bola uverejnená takáto poznámka: „Michal Goda je prostý človek, chudobný, jednoduchý nádenník, ale „pismár“ a „biblista“, preto v Slovenskom Aradáči býva temer na každej svadbe starejším. Obyčaje svadobné spísal na vyzvanie farára Emila Kolényiho“. Zaujímavé je však pri príspevku Michala Godu, že k materiálu slovenskej svadby v Aradáči nepristúpil iba zberateľskou metódou, ale sa snažil štylizovať ho a podať v poviedkovej forme. Narábaním folkórom v literárnom žánre už teda môžeme hovoriť o začiatkoch folklorizmu u vojvodinských Slovákov. [...] Hovorí sa, že náhody neexistujú a tak snáď nebolo náhodne ani to, že o viac ako o jedno storočie od uverejnenia prvého príspevku popisujúceho slovenskú svadbu v Aradáči, práve Aradáčania prišli s návrhom založiť festival zvykov a obyčají, ktorý má za cieľ uchovávať a prezentovať zvyky a obyčaje vojvodinských Slovákov prostredníctvom folklórnych kolektívov.

A pravdepodobne nie je náhoda ani to, že sa na tomto festivale súbory najčastejšie prezentujú scénicky spracovanými svadobnými zvykmi a obyčajami. A ako sa dozvedáme z dokumentácie tohto festivalu, práve prvým tancom, ktorý odznel na tomto podujatí a zároveň aj prvým vystúpením aradáčskych ochotníkov na domácom javisku bola Svadba v predvedení Folklórnej skupiny pri MOMS v Aradáči. Svadobné zvyky z tejto lokality zaujali pozornosť aj Belehradskej a Novosadskej televízie, ktoré natočili dva významné dokumenty Tradicionalna svadba Slovaka u Aradcu (v r. 1973) a o päť rokov neskôr Snenie o čepci (teda v r. 1978). [...] Predložená kniha o festivale zostavovateľov Erky Viliačikovej, Ivicu Grujića Litavského a Jaroslavy Števkovej je jedným z dôkazov, že organizátorom festivalu záleží na jeho udržaní a rozvoji v súlade so súčasnými smernicami manažmentu festivalov. Na jednej strane uchovávať, dokumentovať – na strane druhej zveľaďovať. A to im aj prajeme – veľa síl, odvahy, inšpirácií a samozrejme ochotných ľudí a účastníkov, bez ktorých by sa takéto podujatie nedalo zorganizovať. Nech im je táto kniha svedectvom minulosti a smernicou do nových ročníkov festivalu.“

 

Úplne spontánnym a nepísaným pravidlom je, že Aradáčania svojmu Aradáču k jubileám blahoželajú knižnými titulmi. Ani toho roku nie je inak. Prvý titul o najstaršej slovenskej osade v Banáte v slovenčine, ktorý v roku 1986 vydal aradáčsky evanjelický cirkevný zbor pri príležitosti 200. výročia príchodu Slovákov do Aradáča a založenia zboru, sa podrobne zaoberá históriou založenia dediny a cirkevnej obce. Túto knihu zostavil vtedajší evanjelický farár v Aradáči Ondrej Peťkovský. Desať rokov neskôr (v r.1996), MOMS v Aradáči s Kultúrou z Báčskeho Petrovca vydávajú knihu – celoživotné zberateľské dielo učiteľa Jána Petráša Slováci v Aradáči, ktorého vydania sa autor žiaľ nedožil. O desať rokov (v r. 2006) Mária Hučoková Klinková zostavila monografiu pod názvom Zachráňme od zabudnutia venovanú 220-ročnému Aradáču. Pred piatimi rokmi (v r. 2016) autorská dvojica Miriam Gažová a Ivan Bagľaš výsledky svojho podrobného krojového bádania vydali v titule Tradičný ľudový odev v Aradáči, ktorý bol prezentovaný práve v rámci 9. festivalu zvykov a obyčají – v čase 230. výročia založenia Aradáča. Traduje sa, že Slovenský Aradáč bol založený podpísaním osadníckej zmluvy 1. júla 1786. Teda v 11. deň jeho 235. výročia si jeho založenie Aradáčania pripomenuli ďalšou slávnostnou prezentáciou knihy, ktorá v podstate vznikla vďaka nášmu silnému národnému povedomiu.

 

Monografia Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli je venovaná všetkým tým, ktorí veria, že zvyky a obyčaje majú svoje zaslúžené miesto aj v súčasnosti, tiež priaznivcom ľudovej kultúry a písaného slova. Je to na slovo a obraz pestré chronologicko-kronikárske knižné dielo, ktorým sa zostavovatelia posnažili až do detailov zachytiť vznik, vývin a kontinuitu rovnomenného festivalu nášho zvykoslovia a nemateriálneho bohatstva, ktoré je nevyčísliteľné.

 

Zostavovatelia všetko, čo chceli povedať a priniesť v knihe, čitatelia si nájdu v jej častiach: začnúc Úvodom, potom komplexnou všeobecno-osobnou úvahou pod názvom Podstata, význam a budúcnosť festivalu, po ktorej nasledujú Úvahy, zážitky a skúsenosti zakladateľov, organizátorov a moderátorov festivalu. Jadro knihy tvorí jej stať pomenovaná Chronologicky o festivale slovom a obrazom, po ktorom nasleduje už Poďakovanie a Slovo recenzentky. Monografia obsahuje aj veľmi cenné Vysvetlenie nárečových slov a slovných spojení, objavujúcich sa na jej stranách. Faktami a kronikárskymi údajmi nabitý je tabuľkový Prehľad jednotlivých ročníkoch festivalu a Register účinkujúcich tanečných súborov. Knihe bodku dáva povinný Zoznam použitej literatúry a zdrojov.

 

Kniha je šitá v tvrdej väzbe, plnofarebne vytlačená na kvalitnom lesklom papieri formátu A4, ktoré okraje zdobí autentická výšivka. Monografia celkovo obsahuje 158 strán. Medzi zaujímavými riadkami textu vtesnaných je cez 130 fotografií, či obrázkov, ktoré vznikli počas 12 ročníkoch Festivalu zvykov a običají V aradáckom šírom poli od roku 2008 po rok 2019. Knihu do tlače pripravilo Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca.

 

Vydanie tejto monografie bolo finančne podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave, Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá so sídlom v Novom Sade, tiež Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny so sídlom v Novom Sade a Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov so sídlom v Novom Sade.

 

V závere prezentácie, na rad prišla aj jej vrcholná chvíľa, keď zostavovatelia spolu s aradáčskym evanjelickým farárom Vladimírom Lovásom knihu slávnostne uviedli do života posypaním pšenice po nej, ktorá je tou dominantne-pestovanou úžitkovou obilninou na aradáčskych šírych poliach. Následne ju symbolicky odovzdali do rúk čitateľskej verejnosti s prianím, aby sa tradovalo, že ju neutvorili zostavovatelia sami a za pomoci autorov jednotlivých príspevkov v nej, či členov redakčnej rady... Ale že ju výlučne a jedine napísali účastníci, návštevníci a ctitelia Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

 

 

 

Text: Ivica Grujić Litavský, fotografie: MOMS Aradáč
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.