Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 – 1941

20. septembra 2021
Vyšla nová publikácia v edícii Doktorské dizertácie

V piatok 17. septembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila slávnostná prezentácia najnovšej publikácie z edície Doktorské dizertácie - Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 -1941, ktorú jej autor Ondrej Druga obhájil na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prítomných návštevníkov privítal riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, ktorý vyjadril osobitné potešenie zo skutočnosti, že sa napriek pretrvávajúcej pandémii ochorenia COVID-19 prezentácie zúčastnil aj samotný autor, ktorému sa podarilo pricestoval zo Slovenska. Slávnostný charakter podujatia umocnilo vystúpenie ženskej speváckej skupiny Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice a Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, ktoré zaspievali niekoľko piesní z celovečerného folklórno-scénického programu Obrazy z Dolnej zeme, ktorého choreografiu a réžiu mal na starosti Martin Urban a s ktorým tento súbor práve vystupuje na viacerých tunajších scénach.

Prítomnej folkloristke, speváčka, spisovateľke a poetke Kataríne Mosnákvej Bagľašovej, ktorá v súčasnosti žije a pôsobí na Slovensku, Vladimír Valentík pri tejto príležitosti odovzdal autorské výtlačky jej básnickej zbierky Škvrny plus, ktorú vydalo SVC z Báčskeho Petrovca.

O publikácii Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 -1941 hovorili Ladislav Čáni, redaktor vydania, Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a samozrejme aj samotný autor Ondrej Druga.

Ondrej Druga je Banskobystričan, ale ho k Dolnej zemi viažu silné rodinné korene, ktoré siahajú k jeho prastarému otcovi Jánovi Bulíkovi, prvému predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii. Ondrej Druga vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a spomenuté väzby na Dolnú zem a vojvodinských Slovákov sa podpísali aj pod jeho profesionálne a vedecké záujmy a tak svoju bakalársku a diplomovú prácu a napokon aj doktorskú dizertáciu venoval práve dejinám vojvodinských Slovákov.

Okrem histórie, ďalšou vášňou Ondreja Drugu je folklór, ktorému sa ako tanečník a hudobník venuje prakticky od detstva. Pôsobil v detskom folklórnom súbore Matičiarik z Banskej Bystrice, univerzitnom folklórnom súbore Mladosť, v tanečnej skupine Partia, a v rokoch 2009 - 2016 pôsobil ako tanečník aj v špičkovom slovenskom umeleckom súbore Lúčnica z Bratislavy.

Časť svojich aktivít venuje aj organizovaniu benefično-osvetových podujatí a tak sa, okrem iného, podieľal aj na organizácii Benefičného koncertu pre zaplavený Balkán v roku 2014, Benefičného večera pre Irak v roku 2015 a Večera porozumenia v roku 2016.

V súčasnosti pôsobí ako odborný spolupracovník Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Publikácia Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 – 1941 vyšla ako 7. zväzok v edícii Doktorské dizertácie, ktorú spoločne vydávajú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto edícii už vyšli doktorské dizertácie Gabriely Gubovej Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 a Samuela Koruniaka Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období, najnovšia práca z tejto edície predstavuje akési symbolické ukončenie spontánne vytvorenej trilógie odborných prác venovaných významnému obdobiu v dejinách vojvodinských Slovákov – obdobiu, v ktorom sa ocitli v novom štátnom zväzku, prvýkrát aj formálne odlúčení od materskej krajiny. Uvedené publikácie relatívne podrobne mapujú spoločensko-politické ovzdušie a postavenie slovenskej menšiny v kontexte vzniku a vývinu Kráľovstva Srbov Chorvátov a Slovincov, resp. Juhoslávie, ich snahy o vlastnú kultúrnu a národnú emancipáciu a zachovanie vlastnej identity v nových podmienkach. Ondrej Druga sa vo svojej doktorskej dizertácii zameriava na obdobie a problematiku, ktoré v našej historiografii boli spracované buď okrajovo, alebo vôbec neboli predmetom vážnejšieho vedeckého výskumu. Je to obdobie, ktoré možno vymedziť tzv. anšlusom Rakúska v marci 1938 a okupáciou Juhoslávie v apríli 1941. Autor sleduje aktivity vojvodinských Slovákov zamerané najprv na podporu Československa ohrozovaného nacistickým Nemeckom a po jeho obsadení a rozbití aj konkrétne formy podpory československého protifašistického odboja zo strany vojvodinských Slovákov. V tomto krátkom a pohnutom časovom úseku, ktorý je predmetom záujmu Ondreja Drugu, vojvodinskí Slováci dokázali zaujať pomerne jednoznačný postoj a odmietli Slovenský štát, ktorý bol produktom zahraničnej politiky Nemeckej ríše a prakticky bol jej satelitom. Tento postoj vojvodinských Slovákov autor sleduje v troch rovinách a to cez formy organizovania finančných a materiálnych zbierok, analýzou textov v dobovej slovenskej vojvodinskej tlači, predovšetkým v Národnej jednote, a napokon, aj cez priamu účasť jednotlivcov z radov vojvodinských Slovákov v odbojovej činnosti, ktorej najtragickejším príkladom je práve osud Jána Bulíka. Táto publikácia čitateľom poskytuje vzácny pohľad na aktivity a postoje jednej malej komunity, akou vojvodinský Slováci sú, a jej významných jednotlivcov, ktorí napriek skutočnosti, že sa ocitli vo víre historických udalostí, ktoré v základoch otriasli celým svetom a jeho dovtedajším usporiadaním, dokázali nepodľahnúť tlakom svetovej politiky a pred dejinami si zachovať čistý štít.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Viera Dorčová Babiaková
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.