29. septembra 2021
Dňa 29. sepmtembra 2021 zomrela naša významná kovačická insitná maliarka Alžbeta Čížiková.

Alžbeta Čížiková sa narodila v Kovačici 1936 roku, kde skončila základnú a strednú školu. Maľovať začala ešte v pedesiatych rokoch minulého storočia. Jej výtvarná tvorba sa rozvíjala po boku ďalších známych mien kovačickej insity.

V jednom doklade bohatej archívy Martina Jonáša existuje údaj, že dňa 27. januára 1954 na snemovaní výtvarného krúžku Kultúrno-osvetového spolku Pokrok členmi školy insitného umenia sa stali aj Adam Marček, Ján Veňarský, tiež žiačky Alžbeta Čížiková a Paulina Koreňová. Alžbetiným učiteľom bol Martin Jonáš, od ktorého sa naučila maliarske techniky, prípravu plátna, prácu s olejovými farbami a i. Avšak duchovne je jej oveľa bližší prvý kovačický maliar a jej príbudzný Martin Paluška, ktorého poetizované malebné scénky ju aj podnietili maľovať.

Rodinné povinnosti ju v určitom období znemožnili venovať sa jej veľkej láske – maliarstvu. Od roku 1965 však začala sústavne maľovať a od 1966 aj pravidelne vystavovať v rámci podujatia Kovačický október. 

Prijatelj dece, 150x70, 2009

Alžbete sa podarilo už do existujúcich obsahov ustáleného dedinského života zoradiť teplo a úprimnosť. Špecifickým a rozpoznateľným maliarským jazykom zobrazuje tradíciu, obyčaje a život svojích spoluobčanov. Jej obrazy vyžarujú teplom a rafinovanosťou výrazu. Jej tvorivosť je produktom výraznej lyrickej senzibility a spomienok na zážitky z mladosti, na vidiecky život, ktorý jej utkvel v pamäti. Výsledkom takých spomienok sú obrazy, na ktorých dominuje číra a bezstarostná mladosť, ktorá je na vstupe do života, ale aj romantické idealizované krajinky domova.

Alžbeta je tiež aj zručná kresliarka, zaoberá sa grafikou, ako aj akvarelom a pastelom. Preto sú jej obrazy svojráznou syntézou kresby a bohatého koloritu, čo im dáva jedinečnú idylickú harmóniu, ktorá priam žiari pokojom a nežnou poetikou.

Za svoju maliarsku prácu dostala početné uznania, ako napr. medailu Amsterdamu v roku 1979, zlatú medailu na medzinárodnej výstave v Debeljači v roku 1989, špeciálnu cenu na VI. Bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine v roku 1993, diplom na Medzinárodnej výstave insity v Lisabone v roku 1996.

V roku 1999 získala cenu za celoživotné umelecké dielo na IX. Medzinárodnom Bienále insitného umenia v Jagodine.

Zomrela 29. septembra 2021 vo veku 85 rokov. Pochovaná je na kovačickom cintoríne 30. septembra 2021.

Česť jej pamiatke!

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.