Úspešné 10. BIENÁLE slovenských výtvarníkov v Srbsku

Naskutku vydarenému 10. bienálu slovenských výtvarníkov v Srbsku predchádzalo výtvarnícke snemovanie, ktoré má spravidla za cieľ teoreticky reflektovať tvorbu slovenských výtvarníkov a definovať jej miesto v najširších kontextoch, lebo ako bolo viackrát povedané, jazyk umenia nepozná hranice. Tak na margo 20. výročia od založenia Galérie Zuzky Medveďovej ako aj na margo doterajších ročníkov bienálnych výstav súčasnej tvorby slovenských umecov na snemovaní hovorili osobnosti, ktoré sú hybnou sylou tejto ustanovizne – Vladimír Valentík a Pavel Čáni.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

V.Valentík, okrem výstavnej činnosti, ktorá sa v roku 2008 a 2009 niesla v znamení jubileí – v roku 2008 šesťdesiatky Márie Gaškovej, Vjeri Fajndovićovej-Súdiovej a Pavela Popa a v roku 2009 šesťdesiatky Jozefa Klátika, vyzdvyhol aj akcie, ktoré boli usporiadané za pomoci Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, predovšetkým výstavu z príležitosti 20. výročia Galérie, na ktorej boli dňa 01. júla 2009 vystavené reštaurované obrazy Z.Medveďovej ako aj odhalenie tabule prvému školenému maliarovi K.M.Lehotskému v Lalite z príležitosti 130. rokov od narodenia. Nevystala ani konštatácia, že naši umelci vystavovali aj v zahraničí, tak na Slovensku (Pavel Pop) ako aj v Prahe a Istanbule (Mira Brtková) či v Queenslande (Martin Kizúr) a v New Yorku (výstava insitných maliarov).

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Svojou prítomnosťou výtvarnícke snemovanie poctil i renomovaný výtvarný kritik Sava Stepanov, ktorý vo svojom príspevku analyzoval význam diela piatych umelcov, ktorých dielo podľa jeho mienky širšie ovplyvnilo umelecké smerovanie na týchto priestoroch. Ide o Miru Brtkovú, ktorá po štúdiách v Ríme prichádza v 60. rokoch s modernistickými maľbami, potom Jozefa Klátika, ktorý v 70. rokoch prichádza zo štúdia z Bratislavy ovplyvnený pop artom. V tom čase na scéne sa javí aj Jaroslav Supek s neoexpresionistickým výrazom ako aj Rastislav Škulec, ktorý patrí k autentickým priekopníkom tzv. novej skulptúry, ktorá hovorí samotnou formou a nie je zaťažená tradičnosťou, ktorá je príznačná pre celkové umenie vo Vojvodine. K významným umelcom novej generácie Stepanov zaradil Jána Triašku, ktorého inovatívnosť spočíva vo využití multimediálnych projekcií. Dielo týchto piatych umelcov S.Stepanov vysunul do popredia z toho dôvodu, že reagujú na impulzi sveta a času v ktorom žijú a z tých impulzou vytvárajú svoj vlastný umelecký výraz.

Mimoriadne podnetné,  inšpiratívne a nanajvýš poetické videnie doterajších ročníkov bienála ale aj celkového výtvarníckeho sveta vojvodinských Slovákov podala novinárka Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá nadôvažok svoj príspevok ilustrovala video materiálom z doterajších výstav, skvelo prepojeným s úryvkami filmu Hovor s ňou Pedra Almodóvara.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Na snemovaní boli prečítané aj dva príspevky – už zosnulého Jaroslava Supeka, ktorého text bol nahraný pred niekoľkými rokmi počas jedného z jeho performansov ako aj skvelý text Tomáša Čelovského pod názvom Novoobjavený slovenský výtvarník Zypa Cupák, ktorý sa svojskym ironizujúcim avšak mimoriadne trefným a sofistikovaným spôsobom pozastavil nad príspevkami o slovenských výtvarníkoch, ktoré sú zverejnené v kapitálnom vydaní Múzea súčasného umenia pod názvom Európske kontexty umenia vo Vojvodine v XX. storočí.

Po príspevkoch nasledovali krátke a podnetné reakcia a rozhovory z ktorých vyplynulo, že jediný aspekt, ktorý chýba je viacero ľudí pri hodnotení a organizovaní výtvarníckeho života, i keď v celku možno povedať, že ide o jeden z najvyspelejších segmentov kultúry vojvodinských Slovákov.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

10. bienále poukázalo na túto skutočnosť, lebo počet účastníkov bienála v tomto roku stúpol na 27. Z tohoto počtu osem výtvarníkov vystavovalo svoje práce na zatiaľ všetkých usporiadaných bienále M.Brtková, P.Čáni, V.Fajndovićová-Súdiová, M.Gašková, J.Klátik, P.Pop, M.Súdi a R.Škulec. S občasnými prestávkami svoje práce vystavujú M.Kizúr, I.Križan, J.Agársky, M.Bolf, M.Ďurovka a M.Karavla. Na 10. bienále po prvýkrát vystavujú až štyria umelci. Najstarší medzi nimi je Štefan Pavelka, ktorý od roku 1947 žije na Slovensku, Svetlana Miháľová, ktorá v súčasnosti študuje magisterské štúdium v B.Bystrici, Vesna Opavská, ktorá vyštudovala grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade ako aj Pavel Pavelka, ktorý žije a pracuje v Sarajeve. Zároveň, svojou tvorbou sa na 10. bienále zúčastnili aj grafičky Marína Čániová a Daniela Triašková ako aj Milan Grňa, tiež Zvonimír Pudelka, ktorý žije a pracuje v Bratislave. Priestorový prejav na 10. bienále zabezpečili sochári Ján Stupavský, Miloslav Pavelka a Katica Pavelková-Vukajlovićová.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

V rámci snemovania a bienála boli udelené aj ceny. Stálu cenu K.M.Lehotského v tomto roku ziskal kovačický rodák žijúci v Austrálii Martin Kizúr a výkupnú cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny maliar Milan Súdi z Kysáča.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov