Dolnozemský Slovák - Významné výročia dolnozemských slovenských škôl

29. marca 2010
Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka, časopisu slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku, je venované predovšetkým jubileám dolnozemských slovenských škôl.

Ohniskom vzdelávania a kultúry vojvodinských Slovákov, deväťdesiatročným Slovenským gymnáziom v Báčskom Petrovci sa zaoberá Samuel Boldocký. O významnej úlohe Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe vo výchove slovenskej inteligencie počas uplynulých šesťdesiatich rokov, píše zástupca riaditeľky inštitúcie Michal Lásik. Autor článku v rámci prehľadu dejín inštitúcie o protirečivej dobe začiatkov jej pôsobenia píše, že na jednej strane sa objavil nárok založiť kvalitnú slovenskú základnú a strednú školu. „...na druhej strane, v dôsledku výmeny obyvateľstva a s tým spojenej traumy, vieme pochopiť problémy spojené so znovuzaložením slovenskej školy,“ uvádza M. Lásik. Šesťdesiate výročie založenia oslavovala vlani aj Slovenská pedagogická škola v Nadlaku, o ktorej sa na stránkach DS zmieňuje Matej Heckel. Šesťdesiatnicu si minulý rok pripomenuli aj niektoré univerzitné katedry. O vzniku modernej slovakistiky na Univerzite v Bukurešti píše Dagmar Mária Anoca, kým autorkou subjektívnej úvahy o segedínskej Katedre slovenského jazyka a literatúry je Katarína Maruzsová Šebová. Vedúca katedry, ktorá vychovala celý rad našich slovenských pedagógov základných škôl, sa v osobnom tóne zmieňuje o svojej úcte k zakladateľovi katedry Ladislavovi Sziklaymu. Jeho odborná činnosť ju zaujala už ako študentku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr ako vysokoškolskú profesorku, ktorá pokračuje v Sziklayho práci na čele katedry.

Prehľad tvorby profesora Michala Harpáňa pri príležitosti jeho životného jubilea podáva D. M. Anoca a o jubilantovi hovorí aj príspevok Michala Babiaka.

Dolnozemský Slovák

Uplynulo pätnásť rokov odvtedy, ako bola v Nadlaku založená Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku. Popri jej nepopierateľných zásluhách sa zodpovedný redaktor DS Ivan Miroslav Ambruš sústredil aj na niektoré problémy slovenskej komunity v Rumunsku z deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Šesťdesiatky sa dožil aj časopis Slovákov žijúcich v Srbsku Nový život. DS zverejňuje príspevok Samuela Boldockého, ktorý predniesol na sympóziu Slovenské vojvodinské novinárstvo vo víre mediálnych dianí v Srbsku.

Anna Hlôšková sa zmienila o novom vydaní knihy Ondreja Krupu Kalendárne obyčaje II., ktorá uzrela svetlo sveta vlani pri príležitosti životného jubilea autora.

Publikáciu Jánosa Tiboriho Vzorky ľudových tkanín z Békešskej Čaby predstavuje čitateľom DS Terézia Baloghová Horváthová v preklade Jána Chlebnického.

Najnovšie číslo DS prináša recenzie O. Krupu na knihu J. Anda a Dr. O. Horvátha Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku, D. M. Anocovej na zbierku Anny Rǎu-Lehotskej Zvitok predsavzatí, A. Uhrinovej-Hornokovej na publikáciu Z pokolenia na pokolenie - 60 rokov békeščabianskej slovenskej školy v obrazoch a V. Benkovej na knihu S. Boldockého Riaditelia Gymnázia v Petrovci 1919-2009.

Číslo je ilustrované motívmi tkanín zo zbierky Jánosa Tiboriho.

csl
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 12. novembra otvorené netradičná výstava insitného umenia.
V Starej Pazove bola 2. novembra otvorená výstava prác výtvarných umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku.
Vo štvrtok 29. októbra 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konala XVI. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine.
V Ústave pre kultúru vojv. Slovákov sa v pondelok 02. novembra 2020 uskutočnila prezentácia novej knižnej publikácie Pavel Chrťan – Master Chef Carving.
Tradičný edukačný seminár na podporu vokálneho umenia a populárneho hudobného žánru sa uskutočnil 23. 10. 2020 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V sobotu 24. októbra 2020 sa vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci uskutočnilo stretnutie popredných slovenských a srbských básnikov.
V rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove je otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.
Do galérie portrétov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudol ďalší obraz - portrét Miry Brtkovej.
V piatok 9. októbra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava obrazov Miry Brtkovej.
V Starej Pazove si 5. októbra zaspomínali na nedožité 90. narodeniny významnej umelkyne Miry Brtkovej.