Predstavenie si mohlo pozrieť bratislavské publikum a účastníci školenia predstaviteľov múzeí, dokumentačných stredísk, knižníc a galérií Slovákov žijúcich v zahraničí, grantom ktorého bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, 15. apríla v Stredisku kultúry v Novom Meste.
Vcítenie sa hercov-ochotníkov do jednotlivých postáv (kupcova vydajachtivá dcéra, panna Agáta, dohadzovačka, séria nádejných ženíchov), jazyk popretkávaný autentickými padinskými výrazmi, zaujímavé hudobné kompozície, ale aj nápadité riešenie času medzi jednotlivými dejstvami, ktorý zvyčajne slúži na čo najrýchlejšiu výmenu kulís a rekvizít, tu nápadito ozvláštnené gestikuláciou hercov a hudbou, výtvarné riešenie aj takých maličkostí, ako je, povedzme, diagonálne postavenie účinkujúcich počas ich dialógu (hneď v úvodnej scéne medzi hanblivým ženíchom a dohadzovačkou), to spolu s množstvom ďalších drobnokresieb tvorí skvelú atmosféru predstavenia.
Gogoľovi potenciálni ženísi sa usilujú získať srdce mladej ženy; každý, neschopný uniknúť svojmu pravému charakteru, tak rozvíja sériu situačných mikrokomédií, spolu tvoriacich celok hry. Scény nahovárania, stretnutia s nádejnou nevestou či konečného úteku jedného zo ženíchov, starého mládenca Podkolesina, ktorý mal viac šťastia než jeho rivali, v presvedčivom grotesknom podaní padinských zanietencov robí z Gogoľovej hry dolnozemskú ochotnícku lahôdku.
Padinskí ochotníci nie sú na Slovensku neznámym pojmom, hoci sa Bratislavčanom predstavili iba po druhýkrát. Už niekoľko rokov sa pravidelne zúčastňujú na divadelných súťažiach, prehliadkach či hosťujúcich vystúpeniach. Vďaka režisérovi Fedorovi Popovi, ktorý v rokoch 2007 a 2008 získal ocenenia ako najlepší ochotnícky režisér Srbska, majú vo svojom repertoári úpravy klasických domácich a zahraničných dramatikov, ale s obľubou siahajú i po inscenáciách súčasných autorov.