Na XI. Celoštátnom národnostnom festivale v Ráckeve

17. mája 2010
V tomto roku sa záujemci mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, srbských, nemeckých, rumunských, slovenských, maďarských a rómskych tancoch.

Pravými tvarohovými a kapustovými strapačkami z novohradského Veňarcu mohli zahnať hlad účastníci XI. Celoštátneho národnostného festivalu v Ráckeve.

V tomto podunajskom mestečku usporadúvajú jediný národnostný festival, na ktorom sa pravidelne prezentujú všetky etniká krajiny - uviedol riaditeľ Kultúrneho domu Károlya Ácsa a zároveň festivalu Gábor Budai. V tomto roku sa záujemci mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, srbských, nemeckých, rumunských, slovenských, maďarských a rómskych tancoch.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Podujatie, ktoré pred 19. rokmi začali usporadúvať ako župnú prehliadku, sa rozrástlo na celoštátny festival. Súčasťou tohoročnej akcie bola výstava fotografií Maďarského osvetového ústavu a lektorátu výtvarného umenia, zoradených do Fotoalbumu národností a sobotňajšie kvalifikačné súťaže. Zlatým klincom programu bol nedeľný krojovaný sprievod v centre Ráckeve a galaprogram pred kultúrnym domom, kde sa vystriedalo vyše šesťsto vystupujúcich šiestich národností. Prítomných pozdravil aj primátor mesta László Dávid, ktorý hrdo oznámil, že v tomto roku Ráckeve získalo spolu s Jágrom, Győrom a Vacovom titul Mesto maďarskej kultúry. Titul získavajú tie mestá, ktoré podporujú a rozvíjajú svoj kultúrny život a príkladne predstavuje jeho hodnoty.

Podľa odhadu organizátorov festival navštívilo v tomto roku viac ako tisíc hostí.

Spomínané strapačky pripravili veňarecké ženy zo 70 kg zemiakov. Voľba novohradskej osady nebola náhodná, veď G. Budai tiež pochádza z novohradskej slovenskej osady, z Kirťu. Jeho otcom je známy slovenský aktivista Jozef Budai. Gábor Budai sa pred takmer 30. rokmi presťahoval na ostrov Csepel, do Szigethalmu, odkiaľ ho zavolali do Ráckeve, aby viedol Tanečný súbor Keve. Hoci už nehovorí po slovensky, jeho väzba k Slovákom a slovenskej kultúre je stále silná. Je iniciátorom národnostného festivalu, ktorý sa pred 11 rokmi rozrástol na celoštátny.

ef
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.