Tancuj, tancuj 2010

Podujatie sa začalo o 13.00 h s prehliadkou speváckych skupín, orchestrov a zborov a o 17.00 h v hložianskom amfiteatri bol festival aj slávnostne otvorený. Nasledovali dva koncerty slovenských tanečných skupín z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Boľoviec, Erdevíka, Hajdušice, Jánošíka, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Lúgu, Nového Sadu, Padiny, Pančeva, Pivnice, Starej Pazovy, Šídu a Hložian. Hosťujúce súbory sú z Čelareva, Ďurdeva, Iloku a Nového Sadu.

Mgr. art. Martin Urban, choreograf, pedagóg a režisér, porotca tanečnej časti Tancuj, tancuj´10

Správa z priebehu festivalu Tancuj tancuj Hložany 2010

Prizvaný do pozície porotcu som bol festivalovým výborom, 08. mája 2010, pod 3. bodom rokovacieho programu. Pozvaniu predchádzala dlhodobá komunikácia, aj na základe spolupráce vrámci cyklického semináru pre spolky, organizovaného festivalovým výborom a Národnostnou radou slovenskej menšiny v Srbsku. V tej súvislosti som aj pristupoval ku hodnoteniu jednotlivých programových vystúpení. Principiálne v tvorbe vyznávam potrebu znalosti pôvodného materiálu. Tak sa dá dosiahnuť vnútorná kvalita diela, odstráni sa samoúčelná a prvoplánová estrádovosť, typická pre obdobie 80. a 90. rokov a samozrejme sa odfiltrujú mixy tanečného materiálu zo Slovenska a Vojvodiny.

Prehliadka bola nesúťažná, porota iba odporúča zaradenie najlepších kolektívov do troch pásiem, v kontexte zaužívaných postupov s delegovaním reprezentantov etnika.

Festivalový program začal speváckou a orchestrálnou časťou, ktorú som si vychutnal ako divák. Už tu sa ukázali posuny v práci folklórnych kolektívov a do pozornosti sa dostala aktivita mladých tvorcov a kolektívov, ktorí sa zaoberajú prácou s pôvodným materiálom, vhodne upraveným pre scénu. Zaujali ma dievčatá zo Šafáriku svojím kvalitným, scénicky premysleným výstupom s nádhernou interpretačnou dynamikou. Napadnuteľný je iba štylizačný rozmer, porota uvažovala o posune tohto čísla do kategórie zborov, predovšetkým kvôli umeleckému rozmeru výstupu. Tam by bolo možné bez akejkoľvek diskusie oceniť dievčatá zlatým pásmom. Vzhľadom na zaradenie v speváckych skupinách sa posun v spracovaní prejavil nižším hodnotením a strieborné pásmo spolu s Vojlovicou bolo adekvátne.

Foto: ÚKVS

Mne samozrejme neprináleží hodnotiť túto sekciu festivalu, ale vytvoril som si takto celkový obraz o stave a smerovaniach spolkov. Spomenutá Vojlovica pracovala osvedčeným spôsobom a zároveň tvorcovia so zjavnou javiskovou skúsenosťou, zapracovali nástup dievčat so spevom, sólový predspev a celkovo svieži prejav.

Tomuto sa priblížili aj dievčatá z Hložian a Lugu. Vidím tu pozitívny vplyv diskusií o scénickom folklorizme aj na spomínanom seminári. Ešte výraznejšie sa to prejavilo v tanečnej časti festivalu.

V tej sa predstavilo 14 a 15 programových čísel v dvoch častiach. Tu je zjavné, že toto bohatstvo je pozitívnym odrazom stavu spolkov a ich činnosti. Keby sme mali na Slovensku takýto počet súťažných čísel na krajskej prehliadke boli by sme šťastní, prešťastní. Z tohto počtu boli traja hostia, mimo hodnotenia poroty, aj keď Iločanov môžeme pokojne vnímať ako rovnocenný kolektív. Dôvody sú jasné.

Mali sme možnosť zhliadnuť všetky možné štylizačné úrovne. Napriek snahe organizátorov o rozčlenenie kolektívov do 3 pásiem- obyčaje, pôvodný materiál a spracované tance, všetko sa dalo posudzovať z pohľadu tretej kategórie. Obyčaje ako také sa v podstate neprezentovali. Dve scénické pásma, Stará Pazova a Erdevík neboli v princípe obyčaje, aj keď Pazovčania inscenovali- a veľmi úspešne- Drdá. Masky samotné tu ale nenapĺňali obradovú funkciu, iba akúsi zábavu. Erdevíčania pekne, interpretačne zrelo predviedli vzťahy medzi rodmi, večnú tému mužsko - ženských súbojov. Obidve vystúpenia mali polodivadelný, ochotnícky charakter na vysokej úrovni. Zlatko Ruman zo Starej Pazovy k tomuto pridal niekoľko výnimočných nápadov a vyslúžil si pre svoj kolektív strieborné pásmo.

V kategórii pôvodných tancov sme sa dočkali najvyššej kvality aj preto, že tvorcovia týchto čísel premyslene a poctivo pracovali s pôvodným materiálom. Avšak všetci z neho iba vychádzali a pracovali s ním v štylizačnej úrovni ďaleko posunutej od transkripcie a citácie. Aj staršia skupina Hložancov sa unisonovou formou spoločného tancovania posunula od individuálneho a osobnostného tancovania na spoločnú tému, ku napĺňaniu choreografických postupov smerom na diváka. Našťastie sa prejavila individuálna zrelosť Kráľov z Hložian a predovšetkým keď si potrebovali vydýchnuť, vymanili sa z formálnej matrice a vynikli ich dispozície. Rovnako sa prejavila ich zrelosť vo vnímaní a súhre s kapelou a kvalita ich naturálneho spevu. Celkovo pôsobili na scéne hodnoverne a všetci členovia poroty sa zhodli na zlatom pásme. Samozrejme s osobnou komunikáciou s perspektívnym autorom Jarom Kriškom, prostredníctvom niekoľkých doporučení, predpokladáme dozretie aj mladšej skupiny, ktorá veľmi dynamicky naplnila choreografické ambície autora. Hložany ponúkajú overenú kvalitu a formálna práca sa postupne mení na zrelý choreografický prínos ku spracovaniu pôvodných tancov. Veľmi príbuzne pracuje ďalší talent. Janko Merník z Pivnice aj s celým kolektívom. Umiestnili sa v Striebornom pásme a ťažko povedať, ktorá choreografia sa mi páčila viac.

Vďaka dlhodobej práci ľudí v zázemí sa mohli podobné osobnosti vyprofilovať a je mnoho ďalších, ktorí chápu potrebu znalosti púvodných zvykov, hudby, tanca a spevu.

Výborné je, že ich dokážu predviesť aj v pôvodnej, čistej forme. Toto je naším cieľom pri všetkých kolektívoch. Keď túto métu všetci zvládnu, budú na správnej ceste ku rozvoju svojej krásnej kultúry.

Preto sa zaoberáme projektom zaznamenania pôvodných tancov jednotlivých obcí vojvodinských Slovákov. To je nevyhnutné.

Sumarizujme si výsledky:

Zlaté pásmo:

KOS Jednota Hložany, staršia tanečná skupina

SKOS Detvan Pančevo- Vojlovica

s návrhom na reprezentovanie na FSP Detva 2011

Foto: ÚKVS

Strieborné pásmo:

SKUS Pivnica

FS Klasy, Stará Pazova

Bronzové pásmo:

KOS Jednota Hložany, mladšia tanečná skupina

Dávam do pozornosti, že ocenené kolektívy sú z kategórie systematickej a kvalitnej práce s pôvodným materiálom a jeho scénickou interpretáciou. Nie sú osamotené, čoraz viac spolkov, ich vedúcich a autorov rešpektuje túto nevyhnutnosť. Argumenty typu, musíme deti a diváka zabaviť sami seba popierajú. Pretože to sa dá aj s rešpektovaním a úctou k tradičnej ľudovej kultúre, bez jej dehonestovania. Samozrejme ja rešpektujem autorskú slobodu, táto však prináša aj zodpovednosť voči svojim interpretom a divákovi, v nutnosti nezavádzať a nezneužívať samoúčelné, takzvané overené postupy prvoplánového úspechu. V tomto prípade účel nesvätí prostriedky. Teším sa na chvíľu keď túto jednoduchú pravdu všetci akceptujú a budú venovať svoju energiu práci na záchrane ešte živej kultúry v teréne, aby sme v nasledujúcich generáciách mali z čoho čerpať.

Ďakujem za možnosť byť členom poroty, za možnosť obdivovať úžasnú dolnozemskú kultúru. Vnímam ju ako ďalší kultúrny región Slovenska a verím, že hornozemskí slováci zakrátko objavia túto klenotnicu aj vďaka kvalitnej práci všetkých, ktorí stoja v pozadí.

Pozri aj: FF Tancuj, tancuj

               Galéria fotografií z festivalu Tancuj, tancuj 2010