Deň Slovákov v Maďarsku v Lucine - V znamení žatvy

Do malebnej slovenskej dedinky ležiacej v severnej časti MR pricestovali v túto horúcu júlovú sobotu poprední činitelia politického života, členovia slovenských kultúrnych a tanečných skupín, predstavitelia slovenských samospráv, inštitúcií a občianskych organizácií zo všetkých kútov Maďarska.

Vítala ich prekrásna príroda, príjemná atmosféra, a priateľskí ľudia. Mnohí z návštevníkov možno nevedeli, že Lucina, ktorá má v súčasnosti 641 obyvateľov, vznikla v 12. storočí. Podľa legendy pomenovanie získala podľa toho, že veľmož, ktorý panoval na hrade pri neďalekej obci Šámšonház, daroval územie obce svojej dcére Lucii. Prvé písomné zmienky o osadníkoch z územia Slovenska, najmä z okolia Zvolena, Turca, Oravy a Liptova, pochádzajú z prelomu 17. a 18. storočia. Do konca 19. storočia bola obec takmer výlučne slovenská, podobne ako niektoré osady v okolí, napríklad Šámšonház.

Autobusy, ktoré prichádzali zo všetkých častí Maďarska, vyložili účastníkov osláv pred vchodom základnej školy, kde ich čakali skupinky hostiteľov. Z niektorých osád prišli aj autobusy s divákmi. V Santove prejavilo záujem o Deň Slovákov v Maďarsku okolo 30 ľudí, tak im tamojšia slovenská samospráva objednala autobus. Pripojilo sa k nim niekoľko budapeštianskych Slovákov.

Zraz pred lucinskou školou nebol náhodný - v aule inštitúcie sa totiž uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy talentovaného grafika, miestneho Slováka Gregora Baču, čím sa oficiálne začali oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku. Výstavu mladého umelca, rodáka zo Šalgótarjánu, otvorila zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Mladý grafik bol v rokoch 1993-1995 poslucháčom Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne. Štúdium však z rodinných dôvodov nemohol dokončiť, vrátil sa do Novohradu a začal pracovať. S karikatúrami sa začal zaoberať roku 1998. Autodidaktickým spôsobom sa naučil kresliť, jeho štýl je jednoduchý a výrazný. Má rád obrázky bez textu a často sa zaoberá s „veľkými otázkami“ života, akými sú napríklad globálne otepľovanie, chudoba, ochrana prírody, mier a boj proti rasizmu. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych domácich a medzinárodných súťažiach, tohto roku napr. vo Fiľakove (SR) vyhral osobitnú cenu a v Százhalombatte prvú cenu. Momentálne kreslí ilustrácie k rozprávkovej knihe pre 2-6 ročné deti, ktorá má vyjsť na Vianoce.

Prítomní sa potom presunuli z auly do jedálne školy, kde Etelka Rybová otvorila výstavu fotografií slovenských kostolov Novohradsko-Hevešského regiónu. Zástupkyňa predsedu CSS priblížila záujemcom fotografie predsedníčky Združenia novohradsko-hevešských Slovákov Terézie Nedeliczkej a jej manžela. Na snímkach sú evanjelické a katolícke kostoly z 28 obcí, 22 sa nachádza v Novohradskej, 2 v Hevešskej a 4 v Peštianskej župe. Prekrásne farebné fotografie očarili obecenstvo, ktoré sa dlho kochalo v amatérskych, ale predsa nádherných dielach.

V blízkosti obecného úradu už v skorých ranných hodinách vyrástli stany, v ktorých Slovenky z rôznych regiónov Maďarska piekli a varili tradičné slovenské jedlá svojho kraja. Bolo tu všetko, čo sa len hrdlu ráči. V stánku bakonského regiónu napríklad ponúkali na ochutnávku pagáčiky s paprikou, Hollóháza pripravila diviačí perkelt, Komlóšanky piekli od rána do večera makové, orechové a škoricové parené buchty (kvasienky), Bánhedešania podávali tradičné žatevné jedlo: kyslú zemiakovú polievku a lievance (tarkedle). Sarvašania pripravili pre záujemcov baraní paprikáš, Veňarčanky až do konca kultúrneho programu varili halušky, ostatní priviezli sladké a slané koláčiky.

Miestni organizátori - obecná a slovenská samospráva, materská a základná škola, ako aj Celoštátna slovenská samospráva, Slovenské osvetové centrum a jeho regionálne strediská si dali záležať, ponuka bola pestrá, jedlá sa neopakovali. Dobrôt bolo nadostač, niektorí ich predávali, iní ponúkali zadarmo. Niektoré regióny varili a piekli priamo na mieste, iné priviezli svoje tradičné jedlá už hotové. Podstatné je, že v Lucine nikto nezostal hladný a s plným žalúdkom je aj nálada lepšia. O tom nás presvedčili skupinky účastníkov posedávajúce v chládku, ktoré si veselo spievali, tešili sa zo stretnutia so starými známymi a čakali na začiatok kultúrneho programu.

Oficiálna časť osláv sa konala v prekrásnom evanjelickom kostole, postavenom v neskorobarokovom štýle roku 1794, ktorý sa nachádza v terasovitej časti obce. Účastníci postupne prichádzali a obdivovali nádherné okrúhle barokové okno s vysokou rímsou. Strecha bola pôvodne pokrytá šindľami, v súčasnosti je bridlicová. V roku 2003 dostal kostol nové okná a o rok neskôr obnovili aj interiér. Obdivuhodná je kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, drevená socha Mojžiša na pravej a socha evanjelistu Jána na ľavej strane oltára. Keď sa lavice kostola naplnili, odznela maďarská a slovenská štátna hymna, po ktorých podujatie požehnal miestny evanjelický farár László Megyaszai. V mene hostiteľskej obce privítal prítomných aj po slovensky starosta Gyula Bakos.

Náboženskou piesňou, ktorú zaspieval miestny Evanjelický zbor pod taktovkou kantorky Angeliky Soltiovej, sa začala ekumenická bohoslužba, ktorú celebrovali evanjelická farárka Alžbeta Nobiková a katolícky farár Stanislav Brtoš. „V týchto dňoch, keď si pripomíname sviatok sv. Cyrila a Metoda, sa po celom svete pohne kresťanstvo, slovanské a slovenské kresťanstvo. V tomto letnom čase sa kedysi po celej dedine rozliehalo kovanie kôs, sprievodný zvuk žatvy. Na jeden deň však zastala robota, oddýchli si ruky a svätili klobásy. Potom sa tu, v Maďarsku, zabudlo na tento sviatok, ale vďaka Celoštátnej slovenskej samospráve ho znovu oslavujeme,“ začala A. Nobiková, ktorá sa vo svojej kázni zameriavala na dedičstvo dvoch vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda. O význame stretnutia, spoločných osláv a dedičstva sv. Cyrila a sv. Metoda sa zmienil aj S. Brtoš a zároveň sa vyslovil za zachovanie dedičstva otcov a modlitieb v materinskom jazyku. K slávnostnej atmosfére prispela aj rodáčka zo susedného Šámšonházu, sólistka Maďarskej štátnej opery, nositeľka Lisztovej a Melišovej ceny Júlia Kukelyová, ktorá potešila milovníkov opery Gounodovou Ave Mariou a Pucciniho Modlitbou Toscy. Na organe ju sprevádzala Eva Gutthyová.

Oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku poctili svojou prítomnosťou mnohí predstavitelia politického života, štátnej a verejnej správy z Maďarska a zo Slovenska. Do Luciny pricestovali podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič, pracovníci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedníčkou Vilmou Prívarovou, maďarskú vládu zastupoval štátny tajomník Úradu pre cirkevné, národnostné a občianske styky Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti László Szászfalvi. Delegáciu Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku viedol prvý podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavol Hlásnik.

Ako prvý sa prítomným prihovoril predseda CSS Ján Fuzik, ktorý prišiel do Luciny z Nitry, kde sa práve v tých dňoch konal Matičný svetový festival slovenskej mládeže, ktorého sa zúčastnili aj Slováci z Mlynkov. J. Fuzik odovzdal prítomným pozdrav Matice slovenskej. „Spoločná história a spoloční svätí predestinujú tieto dva národy, Slovákov a Maďarov, aby spolunažívali v mieri a pokoji,“ povedal na okraj svojej účasti na slávnostiach v Nitre. Zároveň vyzval prítomných, aby sa zapísali do zoznamov menšinových voličov.

V mene slovenskej vlády pozdravil účastníkov osláv Dušan Čaplovič. „Dovolím si v tomto malom, ale na ducha bohatom božom chráme potvrdiť záujem o spoluprácu pri prehlbovaní poznania slovenského a maďarského národa cez históriu a kultúru. Zväčša sme mali v dejinách spoločnú históriu, ktorá, prirodzene, mala svoje svetlé i menej svetlé stránky. Napriek tomu nám poskytuje obrovskú silu, aby sme mohli prekonať, čo nás rozdeľuje a nájsť to, čo nás spája... Maďari a Slováci sú v stredoeurópskom priestore odkázaní na spoluprácu a dovoľujem si tvrdiť, aj na spoločné konanie v prospech oboch národov. Žijeme v multikultúrnej strednej Európe ako príslušníci dvoch hrdých národov, ktoré si musia vzájomne ctiť svoju kultúru, svoje dejiny. Máme nielen spoločných svätcov a patrónov Európy, ale aj svätého Štefana, ktorý bol tak kráľom Maďarov, ako aj Slovákov a, samozrejme, všetkých národov a etník, ktoré žili na tomto území v tom období,“ povedal D. Čaplovič, ktorý končí svoje štvorročné pôsobenie na poste podpredsedu vlády SR, zodpovedného za národnosti. Na záver vyslovil želanie, „aby nové vlády a parlamenty v Budapešti a v Bratislave uchovávali a vytvárali predpoklady pre rozvíjanie dedičstva našich otcov a aby prejavovali nulovú toleranciu voči akýmkoľvek prejavom extrémizmu, radikalizmu a intolerancie medzi ľuďmi a národmi“.

László Szászfalvi vo svojom slávnostnom príhovore pripomenul, že je prekrásne začať oslavy v božom chráme. „Sme rovnocennými a rovnoprávnymi občanmi tu a v Európskej únii. Členovia národných a etnických menšín v Maďarsku sú skutočnými účastníkmi vládnej moci, ako je to zakotvené aj v Ústave MR, sú štátotvornými činiteľmi. Naša spoločná história a spoločná minulosť a vaše tradície nás zaväzujú, aby sme sa spolu pozreli do budúcnosti. Tento princíp spoločného uvažovania a spolupráce viedol aj nás, keď sme novému parlamentu predložili Program novej národnej spolupráce… Chceli by sme položiť nové základy národnostnej politiky. To neznamená, že všetko chceme zmeniť: čo je dobré, chceme ponechať a kde sme videli bariéry, to chceme zmeniť a vytvoriť nové perspektívy. K ich vytvoreniu chceme spolupracovať s predstaviteľmi národností... Razantne mienime podporiť uplatnenie práv menšín vo všetkých oblastiach ich života, ale hlavne tých najdôležitejších, akými sú školstvo, posilnenie úlohy menšinových samospráv, kultúra, uplatňovanie mediálnych práv, resp. spolupráca s materskou krajinou,“ povedal L. Szászfalvi a zároveň dodal: „Nie je možné nehovoriť o neopodstatnených útokoch, ktoré utrpeli čabianski Slováci a ich vedúci činitelia, hlavne teraz pred voľbami do menšinových samospráv. Ako člen maďarskej vlády zodpovedný za národnostnú politiku môžem povedať, že jednoznačne odsudzujeme akékoľvek prejavy, ktoré by mohli zabrániť tomu, aby sa príslušníci národností žijúcich v Maďarsku prihlásili k svojim tradíciám, k svojej národnosti, aby sa aktívne zúčastnili menšinových volieb, otvorene a aktívne zastupovali hodnoty svojej národnosti.“ V mene vlády MR prisľúbil svoju pomoc každému, kto mieni tak konať a upriamil pozornosť na význam menšinových voličských zoznamov, pričom v budúcnosti nevylúčil zmeny v tejto oblasti. „Prosím vás a každého, kto sa hlási k slovenskej národnosti, aby sa zaregistroval do zoznamu menšinových voličov, aby aj týmto posilnil legitimitu svojich samospráv,“ dokončil svoj prejav štátny tajomník.

Komlóšske slovenské piesne v podaní Aliz Agodovej uviedli slávnostný akt odovzdania vyznamenania Celoštátnej slovenskej samosprávy Za našu národnosť. Najvyššie vyznamenanie našej Slovače z rúk predsedu CSS Jána Fuzika a jeho zástupkyne Etelky Rybovej v tomto roku prevzali Anna Ištvánová z Békešskej Čaby, Slovenský folklórny spolok Lipa z Budapešti a manželia Pavol a Judita Láskovci z Veňarcu. Záverom slávnostnej časti Dňa Slovákov v Maďarsku Tibor Mótyán zo Sarvaša zaspieval staroslovanský Otče náš. Po jeho odznení sa pohol slávnostný sprievod od kostola k prírodnému javisku, kde si účastníci osláv mohli pozrieť galaprogram regionálnych stredísk Slovenského osvetového centra.

Stalo sa už peknou tradíciou, že v kultúrnom programe sa nielenže predstavia tí najlepší z daného regiónu, ale program je zameraný na spoločnú tematiku. V tomto roku sa organizátori rozhodli pre žatvu. Na javisku, ktoré bolo postavené na námestí obklopenom stánkami navodzujúcimi pravú jarmočnú atmosféru, odštartovali program členovia miestnej Detskej tanečnej skupiny Lucinka detskými hrami. K nim sa pridala riaditeľka SOC Katarína Királyová, ktorá sa tento krát predstavila ako rozprávačka a porozprávala deťom rozprávku o žatve, ľuďoch a zvieratách a potom zaspievala santovské ľudové piesne, ktoré sa naučila od svojho starého otca, pôvodom zo Santova. Spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu predniesol typické dolnozemské piesne, členovia pávieho krúžku Rozmarín z Baňačky zase zemplínske žatevné. Na Deň Slovákov v Maďarsku sa spojili tri slovenské osady z okolia Tatabáne, Bánhida, Síleš a Tardoš, a vytvorili spoločný páví krúžok, ktorý predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková hneď po vystúpení pozvala 1. augusta na slovenský festival do Banky.

O ťažkom živote a o tom, ako medzi dvomi pôrodnými bolesťami žala, rozprávala Mária Nedelická z Veňarcu. Po nej a spolu s ňou zaspievali členky Folklórneho súboru Rozmarín prekrásne letné piesne z Novohradu. Slovenské ľudové piesne predviedli aj členovia pávích krúžkov zo Šárišápu a z Hollóházy. Spracované žatevné zvyky predstavili tanečníci sarvašského súboru Tešedík a spoločný tanečný súbor Zelený veniec z Ečeru a Borovenka z Dabašu-Šáre. Zlatým klincom kultúrneho programu bolo vystúpenie čerstvo vyznamenaného Slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti. Kultúrny program sa skončil ozajstnou žatevnou veselicou, na ktorej tancovali spolu s vystupujúcimi aj diváci. Program veľkolepých osláv Dňa Slovákov v Maďarsku sa vydarili a veríme, že v tejto peknej tradícii budeme pokračujeme aj o rok.