Týždňová séria podujatí sa začala tradičnou púťou, šáranskí Slováci sú známi svojou silnou katolíckou vierou, ich kostol je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, takže procesia sa tu koná každý rok okolo pätnásteho augusta. Zo širokej palety programov spomeňme predovšetkým slovenské. Do Šáre zavítalo aj Slovenské divadlo Vertigo, ktoré siahlo po „klasike“, po prvej inscenácii v histórii profesionálnej zložky kolektívu. Prostredníctvom predstavenia hry Lavička šáranské slovenské obecenstvo rozveselili Denisa Dérová a András Nagy. Záujemcovia o výtvarné umenie, ako aj o miestne slovenské zvykoslovie, v hojnom počte navštívili vernisáž výstavy umelcov Jozefa Garajského (plastiky a maľby) a Mikuláša Praudu (fotografie) s názvom Spoločné korene. Na otvorení výstavy zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová popri slovách vďaky za umelecký zážitok zdôraznila, že títo umelci slovenského pôvodu so znalosťou slovenčiny by sa mali dostať do umeleckého života a povedomia slovenských výtvarníkov v Maďarsku aj v celoštátnom meradle. Toto podujatie spestrili ľudové piesne v podaní miestneho Speváckeho zboru Rozmarín a mladej dvojice, speváčky Alexandry Gogolákovej a harmonikára Gabriela Gogoláka. So slovenskou tradičnou kultúrou sa v týchto dňoch stretli aj tí, ktorí zavítali na oslavy štátneho sviatku, kde členovia Rozmarínu tentokrát vystúpili spolu s deťmi z materskej školy Dúha.
V ďalších dňoch bohatého programu sa deti mohli zoznámiť s hračkami svojich starých rodičov v rámci kreatívnej dielne a výstavy. Usporiadali aj ochutnávku vína a večer ľudových piesní, kým jeden celý deň bol venovaný športu. Vo futbalových zápasoch s mužstvami z družobnej obce na Slovensku, z Kalinkova, si zmerali sily nielen juniori, ale aj seniori.
Podobne, ako v iných našich obciach, aj Slováci v Šáre majú svoju gastronomickú špecialitu, a to záviny, alebo ako ich tu nazývajú, „ríteše“. Miestni labužníci tohto roku už po piatykrát usporiadali tzv. Ulicu rítešov, kde sa v umení prípravy tohto cesta prezentujú rôzne skupiny, napríklad priateľské kruhy, jednotlivé ulice dediny, alebo aj gastro-kolektívy oficiálnych orgánov a inštitúcií, akou je škola, resp. materská škola. Dokonca pred niekoľkými rokmi tu otvorili v spoločnom dvore s Oblastným domom aj Dom rítešov, kde návštevníkov na bráne víta slovenský vinš s názvom Hlásenie zo Šáry:
„Na Šáre je všetko fajn, zelená sa tráva,
každý veľa pracuje a len málo spáva.
Preto sme my bohatí a všetkého máme!
Keď nás láme únava, „RÍTEŠE“ si dáme!“
Tohoročná ulica rítešov obohatila obyvateľov Šáre s niečím aj materiálne. Pri tejto príležitosti slávnostne odovzdal novú bránu a plot na dvore Oblastného domu a Domu rítešov primátor mesta Dabaš Zoltán Kőszegi. Zdôraznil, že je hrdý, že sám patrí do tohto súdržného šáranského kolektívu, veď jeho starý otec Pavol Bukovský žil práve na rohu pri dejisku stretnutia, často pobudol u neho a viažu ho sem pekné spomienky. Dokonca pred veľkými svadbami v dedine do pece jeho starého otca nosili ženy upiecť ríteše. Zároveň sa poďakoval poslancom miestnej slovenskej samosprávy, osobitne predsedníčke Mariane Gogolákovej za obrovskú prácu, ktorú vykonali počas štyroch rokov v záujme zachovania slovenčiny a slovenského rázu obce.
Šárania a ich hostia, predovšetkým zo slovenských osád z okolia Budapešti, sa v tento deň predstavili aj v rámci Národnostného stretnutia. Program začali miestni pestovatelia folklóru, zbor Rozmarín. Spolu s citarovou kapelou Bažalička nedávno vydali CD a ukážkami z neho potešili aj návštevníkov Ulice rítešov. Do Šáre v tento deň zavítali početné slovenské súbory z okolia s rôznymi choreografiami a kyticami piesní. Ženy z Kerepešu so svojimi piesňami vzdali hold vínu, Kerestúrčanky sa predstavili, o.i, s dvojjazyčnými piesňami (polovica v slovenčine, polovica v maďarčine) zo zbierky B. Bartóka, ich deti a vnúčatá zase so slovenskými riekankami, dôchodcovia z Peterky zaspievali zmes slovenských a maďarských piesní a ženy z Rosičky z Maglódu v typickom maglódskom čepci tiež potešili divákov. Mladá generácia sa prezentovala v rámci tanečných skupín: s rezkými slovenskými a maďarskými choreografiami prišla Furmička z Čemeru, rôzne slovenské tance predstavil aj čerstvo vyznamenaný Folklórny súbor Lipa z Budapešti, kým na večernú veselicu obecenstvo naladil aj Zelený veniec z Ečeru s originálnou verziou slovenskej Ečerskej svadby. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie miestnych mladých tanečníkov, ktorí sa pred domácim obecenstvom predstavili v takejto forme prvý raz. Choreografiu s názvom Šáranské tance zostavila odborníčka Eva Szilágyiová Šubová na základe odborného záznamu miestnych tancov z 40-tych a 50-tych rokov minulého storočia. Pri nacvičovaní tancov so skupinou jej pomáhal aj syn Zsolt. Pri zostavení produkcie naše rady posilnili skúsenejší tanečníci z neďalekého Ečeru, s ktorými sme počas skúšok nadviazali nielen dobré pracovné kontakty, ale aj skutočné priateľstvá. S choreografiou sme sa už predstavili na Dni Slovákov v Maďarsku v Lucine, ako aj na Žatevnom dni v Sarvaši, ale domáce, šáranské publikum malo radosť z našich tancov prvý raz - informovala nás predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mariana Gogoláková.
V posledný deň série podujatí sa v rámci slovenskej bohoslužby Šáranom predstavil slovenský Spevácky zbor Ozvena z Budapešti.