Grafik Gregor Bača z Luciny

Návštevníkov expozície vítal skromný, usmievavý tridsiatnik, ktorého zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy E. Rybová predstavila slovami: „Gregor Bača sa narodil roku 1975 v Šalgótarjáne. Základnú školu vychodil v Lucine, strednú v Šalgótarjáne. Po maturite ho prijali na odbor slovenčina - dejepis na Vysokú školu pedagogickú Gyulu Juhásza v Segedíne. Žiaľ, štúdium z rodinných dôvodov nemohol dokončiť, vrátil sa do Luciny, kde začal pracovať. Popri práci sa zdokonaľoval v kreslení, ktoré ho plne zaujalo.

O karikaturistovi veľa hovoriť netreba, má svojský náhľad na všetky témy, spojené so životom. Gregor Bača napriek mladému veku vyhral veľa cien. V roku 2004 vo Francúzsku a na Slovensku prvú cenu, zvláštnu cenu získal v Turecku, druhé umiestnenie dosiahol v Srbsku. V tomto roku vyhral dve prvé ceny, jednu vo Fiľakove na Slovensku a jednu v Százhalombatte. Zúčastnil sa na rôznych kolektívnych výstavách v Budapešti, Baji, Jágri, Miškovci, Kyjeve, vo Varšave a v Rumunsku. Momentálne pracuje na ilustrovaní rozprávkovej knihy.“

Slová E. Rybovej vo mne vzbudili záujem o diela autora, ktorého poznám už viac, ako pätnásť rokov. Ako poslucháči segedínskej vysokej školy sme spolu študovali na jazykovej príprave v Nitre a v Bratislave. Už aj vtedy bol skromný, tichý, mal zmysel pre humor a stále niečo kreslil. Vtedy som ani len netušila, že raz sa s ním stretnem za takýchto okolností. Bola som zvedavá predovšetkým na to, ako sa rodia jeho kresby, grafiky. Ako povedal, súťaže majú zvyčajne vopred určenú tému. Napríklad vo Fiľakove to bola Veľká noc. Prihlásil sa a v medzinárodnej konkurencii získal prvé miesto. Pri tvorbe ho neraz inšpirujú aktuálne správy a články, ale aj sledovanie televízie. Nápad zachytí na papier. Keď ho niečo zaujme, urobí si poznámky, z ktorých sa neskôr zrodia kresby.

Gregor Bača sa veľmi rád zaoberá veľkými otázkami života, ako napríklad globálnym otepľovaním, mierom, chudobou atď. Najprv si myšlienky „naskicuje“ na papier, potom ich riadne nakreslí, naskenuje do počítača a v stroji ich vyfarbí digitálnou technikou. Uznávaní karikaturisti ho už prijali medzi seba, pozývajú ho na rôzne akcie a výstavy, ale napriek tomu iba touto prácou nedokáže uživiť päťčlennú rodinu. Karikatúry sa nepredávajú tak, ako napríklad obrazy. Preto sa nominuje aj do takých súťaží, kde možno vyhrať aj finančné ocenenie. Pracuje ako správca obce a popritom kreslí do troch-štyroch novín, hlavne do hádankárskych časopisov. V súčasnosti ilustruje rozprávkovú knihu o plaveckých zvykoch. Publikácia bez textu, na desiatich stranách, vyjde na Vianoce a určená je menším deťom, aby spoznali zvyky toho kraja. Ako povedal, kniha je preňho dôležitá aj preto, lebo žije medzi Plavcami, dobre ich pozná a bude pamiatkou nielen pre neho, ale aj pre jeho rodinu. Na obrázkoch sú zachytené aj jeho tri deti a niektoré udalosti z jeho života.