Z publikácií Vydavateľstva Ivana Krasku v Nadlaku

„Cez otvorené dvere do našej minulosti vchádza nová generácia našich potomkov, ktorá sa učí správne ustaľovať poradie našich hodnôt a hľadať to podstatné, čo nás definuje ako Dolnozemcov. Naša spolupatričnosť bola už dávno preverená časom a my ju len dopĺňame novými poznatkami teraz prostredníctvom našich mladých...“

- píše predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ivan Miroslav Ambruš v úvode zborníka, do ktorého boli zaradené práce zo VI. Putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií. Publikácia obsahuje výber zo štúdií slovenských stredoškolákov, ktorí sa stretli v rámci súťaže vlani v októbri v Nadlaku. Boli to študenti z Báčskeho Petrovca, Békešskej Čaby, Bodonošu, Kovačice a z hostiteľského mesta. Témam z minulosti a súčasnosti dolnozemských slovenských enkláv sa venovali v rôznych kategóriách. V rámci tematického okruhu Slovenská literatúra na Dolnej zemi bola zvlášť spracovaná slovenská literatúra pre deti v Rumunsku, resp. tvorba významných literátov jednotlivých komunít, ako bol napr. Michal Babinka, alebo Ján Gerči. Život a dielo ďalších mnohostranných činiteľov sú predstavené aj v kategórii Veľké osobnosti slovenskej Dolnej zeme. Vyskytuje sa tu napr. práca o aviatikovi Andrejovi Kvasovi, čabianskom učiteľovi Jánovi Pravdoľubovi Bellovi, alebo vojvodinskej maliarke Zuzke Medveďovej. Z oblasti hmotnej kultúry študenti spracovali napr. odev a stravu nadlackých Slovákov. Pri spracovaní duchovnej kultúry Slovákov na Dolnej zemi prevláda tematika školstva. Čitatelia sa môžu zoznámiť s minulosťou a súčasnosťou rôznych výchovno-vzdelávacích inštitúcií v Báčskom Petrovci, Békešskej Čabe, Bodonoši, Čabačude, Nadlaku, alebo v Pusztaszőlősi.

„...Tradícia rastie z koreňov sebauvedomovania, práce, tvorivosti a fantázie a týmito vlastnosťami disponuje mladá generácia Dolnozemcov. To je najväčšia devíza, ktorú pedagógovia, predstavitelia dolnozemských spolkov, dávajú svojim deťom a mládeži...“ pokladá za jeden z významov súťaže predsedníčka jej poroty Mária Katarína Hrkľová v záverečných slovách publikácie.

Vo vydavateľstve Ivan Krasko vyšiel aj zborník diel stáleho prispievateľa Ľudových novín Jána Jančovica s názvom Vyorali hlboké dolnozemské brázdy. Sám autor sa o svojom zámere pri výbere článkov a štúdií o jednotlivých činiteľoch dolnozemských Slovákov vyznáva takto: „...v tejto publikácii som si prevažne vybral takých, ktorí sa od prvopočiatkov až podnes popri svojej duchovno-vzdelávacej práci zaslúžili o rozvoj hospodárstva a zvlášť poľnohospodárstva, ktoré od začiatku tvorilo základ v živote Slovákov usadených na Dolnej zemi. A to najmä preto, že uvedená problematika a podiel osobností z tejto oblasti sú málo spracované a verejnosti málo známe.“

Autor, ktorí pravidelne prispieva aj do krajanských novín a časopisov v Rumunsku a Srbsku, sa v zborníku venuje takým slovenským osobnostiam, ktoré sa narodili, resp. žili a tvorili v našich obciach od Kestúca cez Domoň a Cinkotu až po Malý Kereš a Pitvaroš. Čitateľ sa môže dozvedieť zaujímavosti zo života nielen všeobecne známych velikánov (napr. S. Tešedíka), ale aj takých osobností, ako bol Ján Šalamún Petian, ktorý po sedemročnom pôsobení medzi cinkotskými Slovákmi ako evanjelický farár sa dopracoval na zakladateľa vedeckej faunistiky a ornitológie v Uhorsku, alebo Samuel Mokrý, ktorý na gerendášskej puste neďaleko Békešskej Čaby vyšľachtil vysokoúrodnú pšenicu pre suché oblasti.

„Prácu považujeme za užitočnú tak pre tzv. čítajúcu verejnosť, ako aj v pedagogickej praxi, jednoducho ako impulz pre formovanie identity, poukázanie na príkladné životné vzory, poučenie o „diele predkov“ i silný etický rozmer,“ hodnotí publikáciu J. Jančovica v doslove jeho „kolega“, ďalší z expertov na tematiku dolnozemských slovenských činiteľov Miroslav Kmeť.