Z letných aktivít Slovenského divadla Vertigo

Divadelný tábor v Kovačici

Prvá návšteva Slovenského divadla Vertigo (SDV) vo Vojvodine siaha do roku 2005, kedy v Kovačici a v Padine predstavilo prvú produkciu, ktorá vznikla v spolupráci s profesionálnymi umelcami, veselohru A. Geľmana Lavička. V ďalších rokoch Vertigo privítalo slovenské divadelné súbory z Kulpína, Pivnice, Starej Pazovy a Báčskeho Petrovca. Spolupráca sa rozšírila aj na vzdelávaciu oblasť. Jednou z iniciatív na tomto poli je prvý dolnozemský divadelný tábor, ktorý prebiehal v dňoch 22.-25 augusta v srbskej Kovačici. Jeho usporiadateľom bola Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a SDV vyslalo do tábora dve talentované dievčatá, dlhoročné účastníčky dramatických táborov, gymnazistky Annu Feketeovú z Mlynkov a Bertu Kőrösiovú zo Sarvaša. Tábor bol určený pre hercov-začiatočníkov a jeho náplňou bolo sprostredkovanie základov herectva a hereckých výrazových prostriedkov. Lektormi projektu boli významní domáci režiséri Ľuboslav Majera, Ján Makan a profesionálny herec Miroslav Fábry. Naše dievčatá boli vlastne jedinými účastníčkami zo zahraničia, okrem nich tu pracovalo asi 20 členov vojvodinských slovenských divadiel. Keď prešli počiatočné rozpaky z nového prostredia a špecifickej slovenčiny, ktorou hovoria tunajší Slováci, nastalo uvoľnenie a „otvorenie sa“ pred novými poznatkami a zážitkami...

„Ľubo Majera nám vtĺkal do hlavy, že herec musí vedieť, čo prečo robí... vymýšľali sme príbehy, s dialógmi, aj bez slov, improvizovali sme... Veľa sme sa venovali aj rekvizitám, ktoré v predstavení takisto hrajú, teda mali by hrať, majú tu svoju úlohu. Robili sme napríklad takú zaujímavú vec: na základe rozloženia rekvizít v priestore sme mali vydedukovať, vymyslieť príbeh... Venovali sme sa však aj pohybovej výchove, hre tela, teda vo všeobecnosti sme sa veľa HRALI, ale s veľmi vážnym cieľom, aby sme prenikli do hereckej tvorby, do psychológie herectva. Na záver tábora sme mali predviesť malú etudu. Musím povedať, že sme dostali najväčší potlesk... (Anka Feketeová).“.... „Naozaj sme sa veľa naučili. Naučili sme sa, že každá akcia by mala vyvolať reakciu. Uvedomili sme si, čo všetko sa dá vyčítať z drobných, nenápadných náznakov, pohybov... Nemali by sme vždy pozorovať a rozoberať len to, čo vidíme, ale hľadať veci „ZA“. Používajme fantáziu, dajme jej krídla! Herec nesmie hrať tak, aby medzitým rozmýšľal čo a prečo, treba cítiť, a toto treba vyjadriť naším telom a hlasom.“ (Berta Kőrösiová)

Ja môžem len dúfať, že fantázia naše šikovné dievčatá neopustí ani v budúcnosti a že na nej ešte veľakrát zaletia do krajiny neobmedzených možností, ktoré ponúka DIVADLO.

Scénická žatva

Divadelný festival Scénická žatva je najstarším festivalom neprofesionálneho divadla v Európe, ktorý sa v tomto roku konal už po 88. raz v Martine, v dňoch 27.-30. augusta. Je to prehliadka, v ktorej sú zastúpení víťazi jednotlivých postupových okresných, krajských a celoslovenských prehliadok. Tieto postupové prehliadky zahŕňajú nasledovné oblasti divadla: amatérske divadlo (činoherné a hudobné), divadlo dospelých hrajúcich pre deti, divadlo mladých, divadlo poézie, detská dramatickú tvorivosť, umelecký prednes poézie a prózy. Okrem domácich súborov sa na prehliadke každoročne zúčastňujú aj zahraničné amatérske súbory - v tomto roku zo Srbska, Českej republiky, Sýrie a Ruska. Program dopĺňajú ďalšie aktivity: tvorivé dielne, sprievodné programy vo festivalovom stane a Raňajky v tráve (v ďalšom, menšom stane, kde človek sedí naozaj na lavičke na tráve) - diskusné fórum s tvorcami, odbornou porotou a divákmi. Práve v rámci tohto fóra môže účastník získať ďalšie teoretické vedomosti predovšetkým z oblasti dramaturgie, ale aj réžie a herectva. Iste je jednoduchšie (a psychicky menej náročné) zúčastňovať sa na týchto fórach len ako pozorovateľ, a nie tvorca, pretože renomovaní divadelníci pochvália, ale i pohania, nuž a predovšetkým poradia. Sledovanie inscenácií je predovšetkým zábavné a počúvanie rozborov inscenácií je poučné. Ďalej: prehliadka inšpiruje, učí, ponúka možnosti na nadviazanie kontaktov...

Toto všetko využili členky nášho divadla Miroslava Kovácsová, Iveta Nagyová, Ildika Záluszká a pisateľka týchto riadkov, ktoré si ako pozorovateľky festivalu pozreli a vypočuli všetko, čo sa dalo. V tomto roku to bolo veľa detských a mládežníckych predstavení. Zaujali predovšetkým M. Kovácsovú, ktorá sa dlhé roky venuje detskému divadlu. Herecké výkony dospelých a priestorové riešenia zase v mnohom inšpirovali herečky nášho divadla I. Nagyovú a I. Záluszkú.

Zaujímavosťou tohoročného ročníka je fakt, že Cenu za tvorivý čin roka dostala recitácia - Michaela Viskupičová, ktorá fenomenálne zarecitovala Hviezdoslavovu baladickú báseň Anča. Ukázala a dokázala, čo môže vzniknúť, keď sa spojí talent, pôvab, trpezlivosť a usilovnosť. Veľa usilovnosti. Tá je potrebná vždy. Či už hovoríme o recitácii alebo o DIVADLE.

15. Petrovské dni divadelné

... sa konali od 2. do 6. septembra v Báčskom Petrovci. Na naše potešenie Vertigo sa do tohto malého vojvodinského mestečka v uplynulom roku vydalo až tri razy, v septembri 2009 na pozvanie miestneho Slovenského vojvodinského divadla (SVD) v rámci 14. Petrovských dní divadelných s drámou Dvaja, v apríli 2010 na pozvanie miestneho Divadla VHV v rámci festivalu Divadelný vavrín s veselohrou Umy si rúčky.. a naposledy 5. septembra, kedy sa v rámci tohoročných divadelných dní predstavilo - z pokladnice predstavení opäť vytiahnutou - Lavičkou A. Geľmana. Diváci si ju pozreli v Malej scéne tunajšieho divadla, v novovytvorenom príjemnom štúdiovom priestore, určenom pre komornejšie hry.

Festival Petrovské dni divadelné boli pôvodne miestnym podujatím, z ktorého sa postupne stal medzinárodný festival profesionálnych divadelných súborov. V tomto roku sa tu zo zahraničných ansámblov okrem SDV predstavilo Bratislavské divadlo Astorka Korzo´90, ktoré tu zahralo dve predstavenia. Pozorište mladih z Nového Sadu sa takisto predstavilo dvoma inscenáciami. V prvý deň organizátor a hostiteľ podujatia - Slovenské vojvodinské divadlo - uviedol svoju 15. premiéru, veselohru Clauda Confortesa Maratón. Nakoľko, ako som už spomenula, sme v Petrovci neboli po prvý raz, opäť sme obdivovali úžasný záujem tunajších obyvateľov o divadelné predstavenia, opäť sme sa nadchýnali slovenčinou v uliciach a milotou Petrovčanov, medzi ktorých patria, samozrejme, aj organizátori a personál festivalu.

Sprievodnými podujatiami petrovských dní boli vernisáže, premiéra knihy, happening, ale aj stretnutie s už dobrými kamarátmi, divadelníkmi z celého okolia a dobrá nálada, taká, aká obyčajne býva v (dobrom) DIVADLE.