Oslavy jubilea VÚSM v Slovenskej národnej knižnici

21. októbra 2010
Začiatkom októbra sa v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine uskutočnili oslavy dvadsiateho výročia vzniku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM).

V rámci osláv sa konala prezentácia činnosti inštitúcie a krst jej najnovšej publikácie s názvom Dvadsať rokov činnosti Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

Na podujatí, hlavným organizátorom ktorého okrem VÚSM a hostiteľskej knižnice bol aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa zúčastnila 12-členná delegácia bývalých i súčasných vedeckých pracovníkov ústavu a členov vedeckej rady pod vedením predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. Delegáciu tvorili novozvolená riaditeľka Anna Kováčová, doterajšia riaditeľka Alžbeta Uhrinová Hornoková, zakladatelia ústavu univ. prof. Anna Divičanová, Ondrej Krupa, Matej Šipický a Ján Chlebnický, vedecká pracovníčka Tünde Tušková a referentky Zuzana Gulyášová a Magdaléna Laczová.

Na pôde SNK hostí z Maďarska privítali vymenovaná generálna riaditeľka inštitúcie Katarína Krištofová a jej zástupca Milan Rakús, ako aj znalkyne dolnozemských Slovákov a zahraničných slovacík Gabriela Hamranová a Eva Augustinová. V rámci slávnosti jubilantom zagratulovala Ľubica Bartalská z ÚSŽZ, ktorá popri prehľade náplne práce erudovaného tímu vedeckých pracovníkov zdôraznila, že „...spoločenskovedný ústav interdisciplinárneho charakteru je pozoruhodný a jedinečný už aj tým, že podobný by sme márne hľadali v prostredí slovenských komunít, či už na americkom kontinente, alebo v európskom zahraničí.“ Zároveň sa o slovenskej menšine v Maďarsku vyjadrila s optimistickým pohľadom do budúcnosti. Ako uviedla, „...takmer tristo rokov ich nepretržitého bytia ako menšiny je... eminentným znakom životaschopnosti tejto vetvy nášho národa. A na tom, aby bola životaschopná i naďalej, sa musíme podieľať my všetci, príslušníci slovenského národa. Verím, že bude mať i naďalej podiel na tom aj tento jubilujúci výskumný ústav, ktorý svojimi projektmi skúma nielen minulosť, ale robí zaujímavé programy aj pre súčasnú generáciu.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Činnosť VÚSM a jeho pracovníkov predstavila spolupracovníčka ústavu Magdaléna Paríková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FFUK z Bratislavy, ktorá dlhé desaťročia spolupracuje so slovenskými bádateľmi v Maďarsku a je o. i. členkou Vedeckej rady (VR) ústavu od samých začiatkov existencie tohto pléna. Etnologička spestrila svoj prejav aj osobnými zážitkami z dlhoročnej spolupráce s kolektívom vedcov a ich spolupracovníkov.

Prezentácie najnovšej publikácie ústavu, vydanej pri príležitosti okrúhleho jubilea, sa ujal predseda VR VÚSM, iniciátor založenia ústavu Matej Šipický, ktorý popri detailnom prehľade zborníka vyzdvihol, že ústav počas dvadsaťročného pôsobenia aj v ťažších obdobiach, akým je napríklad súčasná doba, pracoval vždy úspešne. „Kniha... iste zaujme čitateľov, zaujímajúcich sa o históriu a kultúru slovenského zahraničia, ako aj tých, ktorí chcú preniknúť hlbšie do problematiky dvojjazyčnosti, zachovania jazyka a národného povedomia malej, roztrúsene žijúcej minority na východnom okraji strednej Európy,“ prízvukoval M. Šipický.

Výstavu, ktorá predstavuje činnosť ústavu podľa tematických okruhov, ako napr. zakladatelia, pracovníci, vedecká rada, publikácie a ich prezentácie, odborné prednášky, konferencie a výskumné tábory, súťaže pre mládež atď., slávnostne otvoril predseda CSS Ján Fuzik. Popri slovách uznania na adresu kolektívu inštitúcie predseda CSS zdôraznil, že ústav je dodnes akýmsi modelom pre ostatné národnosti v Maďarsku. Bol prvou národnostnou inštitúciou tohto typu v Maďarsku, a to ešte pred zrodom menšinového zákona. Veľkým medzníkom v jeho činnosti je rok 2003, odkedy sú financie na jeho činnosť zabezpečované priamo zo štátneho rozpočtu MR. Ján Fuzik poďakoval Alžbete Uhrinovej Hornokovej za dlhoročnú prácu na čele ústavu a oficiálne zahlásil vymenovanie Anny Kováčovej za riaditeľku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, o ktorom Valné zhromaždenie CSS rozhodlo deň predtým.

Delegáciu Slovákov z Maďarska privítal na druhý deň primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar.


 

úsžz-csl
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.