Stretnutie dolnozemských slovenských pedagógov

Hosťami Čabianskej organizácie Slovákov a Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe boli slovenskí pedagógovia zo spomenutých štátov.

V priestoroch čabianskej slovenskej školy svojich kolegov a hostí privítala riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Edita Pečeňová. Zdôraznila, že stretnutia takéhoto typu pokladá za dôležité jednak preto, lebo poskytuje možnosť na výmenu odborných skúseností, ale zároveň aj na vytváranie kolegiálnych, osobných vzťahov. Pritom je dôležité, aby o našej odbornej práci, problémoch a výsledkoch vedeli aj na Slovensku, veď naše komunity tvoria súčasť slovenského národa, - dodala a zároveň sa poďakovala v mene účastníkov stretnutia za dlhoročnú prácu pedagogičke zo Srbska Márii Gašparovskej, ktorá nedávno odišla do zaslúženého dôchodku. Prácu pedagógov-krajanov na čele slovenských kolektívov si vysoko cení aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, ktorý poprial účastníkom úspešné rokovanie.

V odbornom programe stretnutia vystúpili slovenskí učitelia, resp. odborníci v oblasti školstva so zaujímavými prednáškami na rôzne témy. Odborná inšpektorka Vieroslava Tímárová z Ministerstva výskumu, školstva a inovácií Rumunskej republiky podala prehľad histórie súťaží zo slovenského jazyka a literatúry v Rumunsku, celoštátne kolá ktorých sa konajú spolu so súťažami Čechov a Srbov. Účastníci majú možnosť vytvárať priateľstvá a spoznávať iné kraje Rumunska. Sarvašskú slovenskú školu zastupovala na stretnutí pedagogička Anna Franková, ktorá sa zamerala na spôsoby vytvorenia národnostného ovzdušia a kladného vzťahu k slovenskému jazyku v ich inštitúcii, v ktorej pri zachovávaní pozitívnych klasických hodnôt vo vzťahu žiak-učiteľ-rodič na prvom mieste je vždy dieťa. Akými novými metódami sa dá spraviť ešte príťažlivejším predmet Dejiny a tradície Slovákov v Rumunsku, ktorý sa svojou náplňou podobá našej Slovenskej vzdelanosti, o tom referovala profesorka Ľudmila Šomráková z Nadlaku. Ako uviedla, u nich existuje podobný predmet aj v majoritných školách, v rámci ktorého vyučujú históriu jednotlivých menšín v Rumunsku. Nepopierateľným faktom je, že v čase globalizácie v záujme zachovania svojrázností kultúry danej menšiny vzdelávanie v materinskom jazyku je snáď ešte naliehavejšou úlohou. Predsedníčka Asociáce slovenských pedagógov vo Vojvodine Viera Boldocká v záujme toho pokladá za dôležité medziiným zvýšenie úrovne slovenčiny na školách, zabezpečenie odborných doškoľovaní slovenských učiteľov a intenzívne pôsobenie mimovládneho sektora v oblasti školstva, disponujúceho patričnými akreditáciami a certifikátmi. Ako sa uplatnia jednotlivé umelecké aktivity vo vyučovaní slovenčiny, na to cez model dvadsaťročného Detského súboru Harmónia so zložkami ľudového tanca, ľudového spevu, divadla a prednesu slovenskej poézie a prózy poukázala učiteľka Marianna Bajczerová z komlóšskej slovenskej školy. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Svetlana Zolňanová pripravila referát na tému Postavenie slovenčiny vo vzdelávacom systéme v Srbsku, ktorý za jej ospravedlnenej neprítomnosti prečítala členka výboru, učiteľka z Pivnice Tatiana Naďová. Veľkým problémom Slovákov vo Vojvodine, ale aj v Rumunsku je, že štipendisti, ktorí odchádzajú študovať na Slovensko, sa po skončení vysokoškolských štúdií väčšinou nevracajú do svojej rodnej vlasti. Profesor chémie nadlackého lýcea Ivan Miroslav Ambruš vyzdvihol, že k uceľovaniu slovenskosti patrí aj vyučovanie iných predmetov v slovenčine, nielen samotného slovenského jazyka a literatúry. Zároveň vyslovil nesúhlas s postojom tých slovenských intelektuálov, ktorí v nádeji lepšieho uplatnenia sa si zapisujú deti do škôl väčšinového národa. Edita Pečeňová ako vedúca inštitúcie, ktorá je cvičnou školou budúcich stredoškolských profesorov slovenčiny v Maďarsku, oboznámila prítomných so štruktúrou pedagogickej praxe poslucháčov. Ako uviedla, okrem samotného vyučovacieho procesu absolvujú náčuvy hodín slovenčiny na každom stupni inštitúcie, ale aj iných predmetov, ktoré sa vyučujú v slovenčine. Keďže praktikanti počas praxe bývajú v internáte školy, sú zapojení aj do záujmových krúžkov a iných popoludňajších aktivít žiakov a zoznamujú sa aj so sieťou slovenských inštitúcií a kolektívov mesta.

Systém vydávania slovenských učebníc v Srbsku bol témou prednášky redaktorky Ústavu pre vydávanie učebníc v Novom Sade Mariany Korošovej. Slovenskí žiaci vo Vojvodine sa učia z pôvodných slovenských učebníc slovenčinu a hudobnú výchovu, kým ostatné sú adekvátne preklady srbských učebníc s tým, že učebnice dejepisu a výtvarnej výchovy obsahujú aj dodatky so slovenskými reáliami. Záverom odborných prednášok historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kedysi hosťujúci učiteľ čabianskej slovenskej školy Miroslav Kmeť uviedol niekoľko zaujímavostí z histórie Dolnozemského Slovenska, pričom okrem všeobecne známych krajov obecenstvo si mohlo vypočuť aj fakty zo života Slovákov z Bukoviny, ktorí sa sami nazývali Sloviokom, alebo o bývalej slovenskej komunite v Bulharsku, predstaviteľov ktorej na Slovensku dodnes charakterizuje silná súdržnosť. Ako veľkorysý dar Vydavateľstva Ivana Kraska v Nadlaku všetci účastníci stretnutia dostali publikáciu M. Kmeťa Historiografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí.

Prítomných v mene organizátorov pozdravila aj riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, ktorá význam spolupráce pedagógov vidí hlavne v tom, že skúsenosti učiteľov z jedného štátu, napríklad čo sa týka spomalenia asimilácie, sa dajú využiť aj v druhej krajine. V dobe, keď za niekoľko desaťročí nastali obrovské zmeny v situácii našich komunít, keď masovo opúšťajú naše rady ľudia, o ktorých vieme, že majú slovenské korene, všetci rovnako máme obrovskú zodpovednosť, - dodala A. Ištvánová. O prvej porade Pracovnej skupiny pre školstvo pri Svetovom združení Slovákov v zahraničí (SZSZ) informoval prítomných jej predseda Pavel Hlásnik. Ako uviedol, na rokovaní sa dohodli na aspektoch spolupráce dolnozemských slovenských škôl, o prioritách na roky 2010-2012 a vypracovali štatút Ceny S. Tešedíka pre krajanských učiteľov, ktorý predostrú Generálnej rade SZSZ. V diskusii všetci účastníci pozitívne hodnotili stretnutie a jednohlasne sa zhodli v tom, že v jeho usporadúvaní treba pokračovať. Ako konkrétnu odbornú tému navrhli vplyv väčšinového národa na vyučovací proces, a to nielen na hodiny slovenčiny, ale aj ostatných predmetov, ktoré sa vyučujú v slovenčine.

Okrem odborného rokovania organizátori ponúkli účastníkom stretnutia pestrý program. Navštívili rôzne pamätihodnosti mesta, ako radnicu, kostoly, oblastný dom, bývalý sálaš a suchý mlyn. Ich sprievodcom po slovenskej Čabe bol predseda ČOS Michal Lásik, podľa ktorého stretnutia takéhoto typu sú vhodným pokračovaním prepojenia jednotlivých slovenských komunít na Dolnej zemi, ktoré bolo bežné a živé do prelomu 19. a 20. storočia zásluhou evanjelických farárov a presbyterov.