3. číslo XV (XXX) ročníka časopisu Dolnozemský Slovák je venované najvýznamnejším ustanovizniam a inštitúciám, ktoré zachovávajú a pestujú národnú identitu, jazyk a kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Slovami zodpovedného redaktora Ivana Miroslava Ambruša, v Maďarsku a Srbsku môžeme hovoriť o akejsi tradícii zakladania a fungovania takýchto ustanovizní, pokým v Rumunsku okrem škôl a cirkví, pôsobia iba dve združenia: Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku. Tieto združenia však zastrešujú celkovú národnú a kultúrnu infraštruktúru Slovákov v Rumunsku a to: knižnice, vydavateľstvo, slovenský muzeálny dom, tanečné a divadelné súbory, festivaly a i.
O slovenských inštitúciach v Maďarsku (Celoštátne slovenské samosprávy, Zväz Slovákov v Maďarsku, Výskumný ústav, Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe) sa zmieňujú Ján Fúzik, Imrich Fuhl, Alžbeta Uhrinová a Anna Ištvánová.
Najväčší počet ustanovizní je zmapovaný v Srbsku, kde žije aj najpočetnejšia slovenská enkláva. Sem Dolnozemský Slovák zaraďuje iba niektoré: Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny (Ladislav Čáni), Maticu slovenskú v Srbsku (Katarína Melegová-Melichová), Slovenské vydavateľské centrum (Vladimír Valentík) a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Milina Sklabinská).
Strany časopisu krášlia práce vlaňajšej jubilantky, poprednej výtvarnej umelkyne vojvodinských Slovákov, Miry Brtkovej. Jej sú venované i príspevky pod názvom Krása a tvorba nie len na jeden život (Martin Prebudila) a Dva prúdy v tvorbe Miry Brtkovej (Vladimír Valentík). Životnému jubileu kultúrneho dejateľa Samuela Čemana príspevok venovala Viera Benková, pokým v rubrike Recenzie svoje miesto našla i recenzia Antológie poetiky rurálneho lokálneho koloritu vojvodinských Slovákov autora Samuela Boldockého, ktorú napísala Etela Farkašová.
Časopis Dolnozemský Slovák je nepredajný a môžete si ho zadovážiť v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci.