Regrútske tradície v Malom Kereši

Pracovníci osvetového strediska vynaložili nemalú námahu na ich usporiadanie a inštalovanie výstavy nazvanej „Bol som vojakom“. 

Návštevníci výstavy si mohli pozrieť úzkostlivo strážené fotografie z rodinných albumov, mnohé zo začiatku minulého storočia, ale aj ošarpanú starú vojenskú debnu so štetkou a mydlom na holenie, atramentom, perom, papierom, vojenskou čiapkou a čutorou.

Medzi exponátmi je množstvo listov, každý svedčí o jednom osude, o osude ľudí odtrhnutých od rodiny, od svojich blízkych. Sú na nich vianočné pozdravy od ľudí, ktorí sa modlili ďaleko od svojich rodných, zamilované slová pre vernú nevestu, alebo mladú ženu vychovávajúcu malé dieťa… Ich autori nemohli tušiť, čo my už vieme: že počas písania týchto riadkov či už večer na priči, alebo práve pred bojom v priekope, sa rodila vojnová korešpondencia historického významu.

Na stenách sú fotografie z prvej a druhej svetovej vojny. Muži v najlepších rokoch s úsmevom pozerajú do objektívu, medzi nimi aj takí, ktorí sa možno práve vtedy fotili naposledy. Pravda, nájdu sa aj takí, ktorí sa vrátili zdraví, vychovali svoje deti a dnes sú starými rodičmi. Počas dlhých zimných večerov rozprávajú vnúčatám svoje zážitky z vojny.

Na výstave boli zastúpení aj vojaci, ktorí boli členmi ozbrojených síl v nedávnej minulosti. Fotografií bolo neúrekom, veď napokon dlhé desaťročia boli v meste dve kasárne.

Na vernisáži privítala hostí Zuzana Gmoserová, ktorá vyzdvihla jedinečnosť tejto výstavy. Učiteľ dejepisu Tibor Bella predniesol pútavú a vzácnu prednášku o účasti Malokerešanov v bojoch, ktoré prebiehali v minulom storočí a okorenil ju jedinečnými citátmi, údajmi a faktami z listov. Starosta László Domonyi sa aj v mene mesta poďakoval všetkým, ktorí svojimi fotografiami, relikviami alebo prácou prispeli k výstave. Vernisáž spestrilo vystúpenie Slovenského ľudového speváckeho zboru a citarovej skupiny, ktoré predniesli regrútske piesne.

Výstava a kultúrny večierok

Regrútske piesne zneli aj na Bále pre Zuzany, tohto roku inšpirovaného práve vojenskou výstavou. O dvojhodinový program v miestnom dome vzdelávania sa postarali Slovenský ľudový spevácky zbor a citarová skupina, Tanečný súbor Dúha, Ženský spevácky zbor a citarová skupina z Kecelu a taktiež Citarová skupina z Tázláru. V mene Organizácie Slovákov v Malom Kereši privítala hostí neúnavná organizátorka miestnej Slovače Z. Gmoserová. Poďakovala prítomným za pomoc, vďaka ktorej môžu už 40 rokov pravidelne usporadúvať toto podujatie. Vyzdvihla súdržnosť malokerešskej Slovače, jej spolupatričnosť.

Starosta L. Domonyi pozdravil obecenstvo v slovenčine aj v maďarčine a vyzdvihol obrovskú prácu, ktorá predchádzala výstave a večierku. Zdôraznil, že obe podujatia vnikli vďaka slovenskej vynaliezavosti, vytrvalosti, silnej vôle a pracovitosti.

Program bol akýmsi cestovaním do minulosti. Prítomní si vypočuli rytmické vojenské piesne starých otcov, poplakali si nad smutnými rozlúčkovými piesňami mladých neviest, tešili sa z tanca zobrazujúceho návrat mužov a otcov z frontu.

Organizátori pripravili aj dobovú módnu prehliadku. Z truhlíc povyťahovali trhové, slávnostné, prechádzkové i kostolné odevy, vyšívané šatky, ružový hodváb, pestrý zamat, kašmírové sukne, haleny, obleky a nadýchané spodničky. Ženy sa na pódiu predvádzali ako ozajstné modelky.

Záverom oficiálneho programu sa do spevu zapojilo aj obecenstvo, čo však zďaleka neznamenalo koniec podujatia. O pokračovanie zábavy sa v aule postarala kapela bratov Gmoserovcov Bratyó band, chutnú večeru pripravil Benedek Herczeg. Účastníci bálu tancovali do skorého rána.