Malotarčianske dni s pestrým programom

Ako je to v posledných rokoch zvykom, zavítali na ne aj hostia zo spriatelenej obce zo Slovenska Beluše. Program sa začal plaveckými pretekmi a vernisážami výstav. V sobotu a v nedeľu sa neustále niečo dialo: v škole, na veľkom javisku na Námestí mládeže, v plavárni, na menšom javisku na tržnici a v jazdiarni. Na svoje si prišli deti aj dospelí: prevenčné zdravotné prehliadky, futbal, bicyklové a dostihové preteky, zábavné programy – hudba, tanec a koncerty známych spevákov, vystúpili napr. Ferenc Demjén, Adrienn Szekeresová a Veca Janicsáková.

Ulice lemovali stánky, kde ponúkali svoje výrobky remeselníci. V škole si záujemcovia mohli pozrieť rôzne výstavy. Tieto mali aj slovenské súvislosti. Miestna slovenská samospráva permanentne spracúva tradície tu žijúcich Slovákov a tradične vystavujú aj naši priatelia z Beluše. Tentoraz Malotarčania usporiadali ukážku sukieň miestnych Sloveniek. Popísali, na akú príležitosť akú sukňu nosievali dievčatá, mladé i staršie ženy. Od tetky Pintérovej, rodenej Anny Huskovej sme sa dozvedeli, že ženy a dievčatá v Malej Tarči si veľmi chránili svoje krásne sukne. Nad rubáčom nosili vyškrobené rancuvanie, spoňie biele, čipkavie sukne, alebo višitie cakkoške, doma a do práce zašvíkanie (červenou látkou, karmažínom podšité kartúnové sukne) spodné sukne. Brokátku a hodbabnú sukňu nosili s čipkavými sukňami, borchetku, gangárku alebo flokonku, ale aj listerovú, alebo pikovú sukňu s cakkoškou. Zašvíkanie sukne nosili napríklad pod tarkavie (modrotlač), alebo kartúnové sukne, ale aj samostatne, do práce.

Belušania, pán poslanec Ing. František Salaj s manželkou Katarínou a dcérou Adrianou a bývalou riaditeľkou materskej školy Máriou Baštugovou, vystavili ručne vyrobené pletené misy, košíky z nerezového drôtu a maľované sklo: vázy, džbány, šperky. Z drôtu pletené veci svedčia o tom, že drotárstvo nezaniklo, existuje, aj keď v novej forme. Výstavy mali veľký úspech.

Miestna Folklórna skupina Panónia vystúpila v sobotu aj v nedeľu. V sobotu jednotlivé zložky súboru predviedli hlavne miestne slovenské, ale i maďarské tance, v nedeľu sa zamerali na tance Karpatskej kotliny, samozrejme, medzi nimi aj na slovenské.

Program teda bol veľmi mnohostranný, návštevníci boli spokojní. Hostia z Beluše sa u nás už cítia ako doma. Veríme, že naša spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti.