Krajanská nedeľa očami režiséra Martina Urbana

Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve (FSP Detva) sú domovským prostredím pre krajanov už 46 rokov a vzťah sa stále vyvíja. Tento rok sa podarilo zrealizovať niekoľko zásadných podujatí, ktoré začlenili krajanskú kultúru do klenotnice slovenskej národnej kultúry v plnej hodnote. Z exotickej, výnimočnej pozície sa dolnozemská krajanská kultúra posunula do vyváženej, plne akceptovanej, takmer domáckej roviny. Škola tancov krajanov z Dolnej zeme sa konala v najsilnejšom mimo scénickom čase, v sobotu, 9. júla o 13.30. Škola podpolianskych tancov sa konala v doobedňajšom čase, keď síce ešte nevládlo tropické slnko, ale počtom aktívnych divákov nedosahovala taký záujem ako o krajanskú kultúru.

Programová rada festivalu vzdala hold krajanom tiež aj s dvoma výstavami- „Výšivky z Vojlovice“ a „Obrázky z Dolnej zeme“, ako i vystúpením detského folklórneho súboru ZŠ Mladých pokolení z Kovačice v programe „Aby deti deťmi boli“. Návštevníci slávností pod Poľanou sa tak mohli kochať vyváženou ukážkou kultúrneho potenciálu krajanov od štvrtku až do nedele. Do scénickej fresky, plnej opätovaného pozitívneho vzťahu medzi krajanmi- účinkujúcimi a divákmi- hostiteľmi.

Pod Krajanskú nedeľu sa v minulosti podpísalo veľa výnimočných osobností a odborníkov. Veľa rokov sa tomuto programu a metodike v krajanskom prostredí venovali skvelí autori ako Jaroslav Ševčík, Ondrej Demo, Stanislav Dúžek, Svätozár Švehlák, Igor Kovačovič a ďalší. Postupne ako prichádzala nová generácia, tvorili program Ľubomír Macek, Martin Urban, predovšetkým pod taktovkou majstra Jaroslava Ševčíka, neskôr Ján Blaho, Vlastimil Fabišík (2008 a 2009) a Vladimír Michalko so svojimi asistentmi (v roku 2010). V tomto ročníku sa vytvoril tím, v ktorom sa stretli Martin Urban, Vladimír Michalko a Katarína Babčáková spolu s asistentmi scénického uvedenia Tatianou Urbanovou a Vandou Krištofovou.

Dôležitou časťou štábu boli traja dolnozemskí Slováci. Nie je náhodou, že hudobnú réžiu mal na starosti Jozef Zifčák mladší, kapelník nadlackého orchestra (spevácka prehliadka Cez Nadlak je...), autor hudby troch úspešných celovečerných programov súboru Sálašan z Nadlaku. V prípravnej fáze materiálovú podporu pri vyhľadávaní vhodných textov, spomienok zaznamenaných v literatúre a tematicky zameraných piesní, zaistila predovšetkým Katarína Mosnáková z Jánošíka v srbskej Vojvodine, ktorá je zamestnankyňou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Postarala sa aj o krásne momenty programu svojim sólovým a cappella spevom, ako aj v doprovode virtuózneho akordeonistu, hudobného upravovateľa a redaktora Rádia Nový Sad, majstra Ondreja Maglovského. Maglovský na scéne zároveň oslávil štyridsiate výročie svojho prvého verejného koncertu a gratulovať mu prišli výnimoční muzikanti zo Slovenska, cimbalista Martin Budinský, huslista Viliam Didiáš, kontráš Milan Hronček a kontrabasista Milan Gonda. V majstrovskom prednese slovenských vojvodinských piesní spoluúčinkoval aj výborný hudobník Pavel Tomáš, ktorý prišiel na festival pod Poľanu s deťmi z Kovačice. Páni muzikanti pripravili divákom muzikantskú lahôdku, potvrdzujúcu nádheru, pestrosť a kvalitu dolnozemského hudobného dedičstva. Onrej Maglovský, cenený doma, aj na Slovensku, bol plnohodnotným členom tvorivého tímu a spolu s ostatnými účinkujúcimi vytvoril silný zážitok pre obidve strany javiska.

O organizačnú stránku podujatia sa postarala Mária Katarína Hrkľová so svojim štábom. Za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho predsedu Milana Vetráka, sa o program staral pán Dušan Mikolaj a Martin Štrbka.

Témou tohtoročnej Krajanskej nedele boli spomienky predkov na ťažké a nádeje plné roky keď hľadali lepšie podmienky na plnohodnotný  život. Z plejbeku zazneli spomienky pani  Terézie Kovačičovej, starej mamy dievčat zo súboru Nadeje z Paríža. Pán učiteľ Zetocha z rumunského Bodonošu rozprával o životných podmienkach a situácii bihorských Slovákov. Starý otec Kataríny Babčákovej rozprával prostredníctvom hlasu výnimočného slovenského herca a režiséra Ľuba Pauloviča o ťažkých životných skúsenostiach z čias jeho detstva a dôsledkoch vojenčiny z nadlackej minulosti.

Rámec programu vytvárala citácia z knihy padinského rodáka Pavla Juhása Povolného- “Prvé ulice” list, ktorý nikdy nebol odoslaný na Horniaky. Rovnako ako úvod programu v podaní Romana Malatinca, aj medzi krajanmi známeho fujaristu a režiséra, s piesňou „Idem, idem, lebo misím“, ktorou bol pomenovaný aj celkový program Krajanskej nedele. Záverečnú vnútornú výpoveď krajanov reprezentoval spev zo záznamu- Pavla Obšusta, z Aradáča, „Kto peniažky potrebuje...“, ktorú v roku 1959 zapísal etnomuzikológ Martin Kmeť a ktorá sa dnes chráni v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Záverečné „Vitajte doma!“ od reprezentanta domáceho publika Romana Malatinca, nikoho nenechalo ľahostajného a diváci odmenili účinkujúcich potleskom postojačky.

O kvalitnú reprezentáciu krajanskej kultúry sa zaslúžil FS Dúha z Malého Kereša, ktorých sprevádzala ľudová hudba Cvrčkovci zo Šalgotarjánu, ktorí zároveň na tanečnej škole učili „Tirpácke tance“. Nasledoval SKOS Ivana Brníka z chorvátskeho Jelisavca a vynikajúce spevy žien z vojvodinskej Vojlovice. SKUS Detvan z Vojlovice-Pančeva učil na tanečnej škole a prezentoval na scéne v programe „Tapantoše“, suitu strofických tancov pri zvyku „udľabčávania“ hliny v nových domoch, ktoré sa stali súčasťou tancov na zábavách v tejto lokalite. Spevácka dispozícia žien z parížskych Nádejí je známa, pretože už viac ako 30 rokov nechýbajú na detvianskej scéne. Tance z Važca, v choreografii Márie Palástyovej, umocnili spomienky Terézie Kovačičovej, 90 ročnej mamie (svokry) vedúceho súboru Daniela Compaňona. Spomínané koncertantné číslo Ondeja Maglovského, spolu s virtuóznou kapelou, pripravilo pôdu pre fúziu chorovodov zo Zemplínu a kolesa z Dolnej zeme. Viac ako 100 žien sa môže týmto spôsobom zabaviť asi len na takejto scéne. Aj vďaka výnimočnosti detvianskeho javiska a inovatívnym scénickým nápadom sú tieto programy neopakovateľné.

Súbor Cerovina z rumunského, bihorského Čerpotoku ukázal, že aj krajanské súbory dokážu plnohodnotne prezentovať zemplínske tance. Osobnostne vyzretá interpretácia choreografie Slavomíra Ondejku bola jedným z vrcholom programu. Mladí tanečníci z Turianskej doliny, v tanci zo Zakarpatskej Rusi s názvom „Rusaľja“, ukázali pod vedením „Národného umelca Ukrajiny“ Ivana Pasteljaka, úžasnú estetiku pohybu. Súbor Púčik z Brna prezentoval tance z Terchovej a Horehronia v choreografii Vlastimila Fabišíka. Naturálnosť spišských tancov priniesol súbor Spiš z Novej Belej v Poľsku. Záver programu predznamenali tance z Čerpotoku „Na dva kroki a Do viskoku“, ktoré boli aj vrcholom tanečnej školy v sobotu popoludní. Svadobné „Poprafki“ sa stali dôvodom na spoločnú zábavu všetkých účinkujúcich. Tak sa naplnila základná snaha autorov prezentovať krajanskú kultúru ako plnohodnotnú súčasť národnej tradície.

Citujme z listu, ktorý nikdy neodišiel na Horniaky:
„Všetci sme zdraví. Povedzte to tým, čo sa budú opytovať na svojich... Mnohí sa chcú vrátiť na Horniaky, už tejto jari. Neviem či aj my... bojíme sa, či nás prijmete späť? Alebo nám vyčítate, že sme vás opustili? Keď sme lepšie chceli...“

Ďakujeme. Za možnosť byť časťou nádhernej kultúry. Môcť si ju uctiť na slávnostnej scéne amfiteátra v Detve, pred prajným, žičlivým publikom. Sme doma tam, kde sme. Spolu.

Vo Zvolenskej Slatine, 14. 7. 2011,

spoluautor programu Krajanskej nedele na FSP 2011 v Detve.