Skončil sa megaprojekt V úcte k tradíciám

27. júla 2011
Skončil sa projekt Matice slovenskej V úcte k tradíciám, na ktorom sa z Maďarska zúčastnila Čabianska organizácia Slovákov na čele s riaditeľkou Domu slovenskej kultúry Annou Ištvánovou.

Gestorským spolkom projektu bol Dom Matice slovenskej v Žiline pod vedením Ing. Ľubomíra Kraľovanského a Klub M Odboru mladých matičiarov v Martine. Ďalšími partnermi boli Obec Slovákov v Třinci (Česká republika) pod vedením Ing. Zdenky Samkovej a Spolok francúzsko-slovenského priateľstva (Francúzsko) s pani Editou Manákovou. Projekt Grundtvig prispieval k pochopeniu rozmanitosti európskeho kultúrneho dedičstva, podporoval tvorivosť a neformálne vzdelávanie. Cieľom účastníkov bolo, aby si cez aktivity zveľadili a prehĺbili poznatky o kultúre a tradíciách svojich predkov, prezentovali vykonanú prácu ich potomkov a posilnili spolupatričnosť krajanov. Partneri spolupracovali v rámci tradičných remesiel, kultúry, folklóru, stelesnenom v dedičstve a v jeho odzrkadlení v súčasnosti v rôznych zemepisných, hospodárskych a iných pomeroch Slovákov v Čechách, vo Francúzku, v Maďarsku a na Slovensku.

Projekt pozostával z deviatich akcií. Prvá aktivita pod názvom Štartujeme prebehla 1. a 2. septembra 2009 v Martine. Tu sa stretli koordinátori a zástupcovia partnerov s cieľom zostaviť postup realizácie celého projektu. Partneri sa dohodli, že každý z nich bude garantom určitého okruhu tradičnej kultúry: DMS Žilina – drotárstvo; Klub M Martin – kroje a jeho súčasti; AAF-S Noailles – ľudový tanec a spev; OS Třinec – remeslá: výrobky z kože, maľovanie a zdobenie vajíčok, výrobky zo šúpolia, dreva a prútia. Čabianska organizácia Slovákov si vybrala prezentáciu tradičných jedál našich predkov, kuchyne našich starých materí. V priebehu druhej aktivity s názvom Od Kataríny po Štefana od 5. do 11. decembra 2009 delegácia Slovákov z Česka, Slovenska a Maďarska sa predstavila v Paríži s kultúrnym programom i prezentáciou remesiel a gurmánskych špecialít. Kuchár osemčlennej delegácie z Békešskej Čaby Ján Tuška 6. decembra pohostil Slovákov žijúcich vo Francúzsku zabíjačkovou večerou, Slováci z Martina ponúkali kapustovú polievku. Dňa 8. decembra kultúrne skupiny predviedli vianočný program v Paláci kultúry národov a 10. decembra nasledovala prezentácia remesiel na Európskom vianočnom trhu na námestí Trocadero pri rieke Seina neďaleko Eiffelovej veže. Tretíkrát sa účastníci projektu stretli 8. až 10. apríla 2010 na programe Drotárstvo - jedinečnosť Slovenska. Partneri projektu navštívili centrum drotárstva, v žilinskom kraji, obec Veľké Rovné. Obdivovali aj zbierky drotárskeho umenia v múzeu Budatínskeho zámku.

Organizátori sa venovali problematike udržiavania zručností v odvetviach tradičnej kultúry. Priamymi ukážkami, tvorivými dielňami učili ostatných účastníkov projektu zachovávať tradičnú kultúru a šíriť ju medzi súčasníkmi. V dňoch 2. až 7. júna 2010 sa tanečníci a speváci partnerov projektu predstavili v Paríži v rámci akcie Tancuj, tancuj vykrúcaj. Čabiansku kultúru reprezentovali speváci zboru Čabianska ružička, Ľudového speváckeho zboru Orgován a výšivkárky krúžku Rozmarín. Širokú paletu dolnozemských jedál ponúkali Čabania pod vedením riaditeľa Hotela Fiume Martina Vozára. Miestom piateho stretnutia partnerov projektu bol Rožňov pod Radhoštěm. V českom meste od 6. do 8. augusta 2010 usporiadali Medzinárodný folklórny festival Jánošíkov dukát, na ktorom vystúpili tanečníci súboru Čaba, citaristi kapely Boleráz a spevácke zbory Čabianska ružička a Orgován. Šiestym dejiskom projektu bola Békešská Čaba. Dom slovenskej kultúry od 17. do 19. septembra 2010 usporiadal trojdňový festival národností v Békešskej župe s názvom V pokoji v Békeši. Hosťami podujatia okrem súborov národností žijúcich v župe boli folklórne skupiny partnerských spolkov projektu, Detský folklórny súbor Čučoriedky z Česka, Tanečný súbor Zniev a Folklórny súbor Šmykňa z Česka, Folklórna skupina Dolina a duo Sláv z Francúzska. Na javisku predvádzali ľudový tanec, spev a hudbu, kým v stanoch mohli ľudia ochutnávať špeciality a obdivovať remeselnícke produkty. Na radosť detí sa uskutočnili aj remeselnícke dielne. Ďalšia akcia projektu bola opäť v Paríži, od 9. do 15. decembra 2010 s názvom Na Mikuláša, ktorá bola spojená s návštevou Európskeho parlamentu a vianočného trhu v Bruseli.

Dva posledné programy projektu sa uskutočnili v júni tohto roka. Spoznajme sa navzájom – pod týmto názvom prebiehala v dňoch od 3. do 5. júna 2011 ôsma aktivita projektu. Počas pobytu v Třinci a v obci Bystřice nad Olší sme spoznali Čabanom známy jav - spolunažívanie rôznych národností. Pán primátor Třinca nás zaviedol do ich života cez videoprojekciu. Mohli sme ochutnať aj gastronomické špeciality a nechýbal ani folklór. Hrala nám špičková ľudová kapela Šmykňa, ktorá zapojila do spevu všetkých prítomných, známymi piesňami poukazujúc na ďalší spoločný bod navzájom geograficky vzdialených Slovákov. Pri zábave si záujemcovia mohli pozrieť film o doterajších akciách projektu. Na druhý deň sme sa zúčastnili na programe zameranom na uchovávanie tradícií, kde vystúpili Folklórna skupina Dolina z Montpelier, duo Sláv - Marianna Tordjmanová a Christine Waegemanová z Nice, Spevácka skupina Závadzké ženy z Lietavskej Závadky, inštrumentalistky na citaru a speváčky Ildika Očovská a Tímea Teješová z Békešskej Čaby. Pritom v spoločnom stane bol vytvorený priestor na prezentovanie činnosti, kde sa záujemcovia mohli oboznámiť s časopismi a rôznymi publikáciami partnerov projektu. Časť skupiny si na zámku v Hradci nad Moravicí pripomenula prepojenosť českej a slovenskej histórie, pretože Franz Liszt pôsobil a tvoril na tomto zámku.

V dňoch osláv 150. výročia Memoranda národa slovenského 5. až 7. júna 2011 prebiehal náš posledný spoločný program Od Identity k integrite. V obci Bystrička pri Martine sme prezentovali tradičnú zachovanú, živú a zmaterializovanú kultúru Slovákov. 6. júna sa folklórne skupiny Slovákov z Česka, Maďarska a Francúzska zúčastnili na oslavách 148. výročia založenia Matice slovenskej v Martine. Obsažným programom pre nás bola návšteva martinskej požičovne krojov a kostýmov, kde sme sa oboznámili s uchovávaním a využitím rôznych krojov Slovenska. Aby sme spoznali krásy, lákavé turistické pamätihodnosti Slovenska, navštívili sme hrad Strečno. Plavili sme na plti po Váhu a pri hudbe miestnej kapely nám pani oblečená v kroji a starosta Strečna Dušan Štadáni pripomenuli históriu obce. Pri Pamätníku francúzskych partizánov sme si uctili pamiatku všetkých, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovacích bojoch v II. svetovej vojne. Posledný deň sme išli do Vysokých Tatier. Počas prechádzky na Hrebienku sme zo slov Jozefa Lukáča spoznali slovenské veľhory, kým menšia časť skupiny sa vyviezla na Lomnický štít.

Týmto sa skončil projekt Grundtwig. Účastníci programu cez rôzne aktivity spoznali partnerov, pomery, v ktorých žijú a ich prácu, pričom získali zručnosti v oblasti zachovávania rôznych foriem kultúrneho dedičstva.

Ja osobne som sa zúčastnila na piatich aktivitách projektu. V decembri 2009 som bola medzi tými šťastnými, ktorí mohli odcestovať na vianočnú akciu do Paríža. Cestovali sme a prezentovali slovenskú kultúru spolu s folklórnou speváckou skupinou Závadzké ženy z Lietavskej Závadky. Hneď sme si všimli, že máme podobné kroje. Závadčanky mali troška iný čepiec, ako ja, ale hrdo ho nosili. Myslela som hneď na dolnozemské spevácke zbory, ktoré vystupujú s obnaženou hlavou. Ospravedlňuje ich, že na Dolnej zemi, hlavne vo väčších mestách, ako je aj Békešská Čaba, ženy prestali nosiť kroje už v druhej polovici 19. storočia. Závadské ženy spievali pekné dvojhlasné piesne podľa najnovšej módy v sprievode harmoniky. Ja som spievala staré obradné melódie, vinše a vianočné piesne z Tranoscia. Najstaršia ženička zo závadskej skupiny Mária Baričiaková, narodená v Bystričke r. 1928, vtedy 82-ročná, počúvajúc známe piesne prišla ku mne a s rozžiarenými očami mi porozprávala, ako spievala v detstve tieto piesne pod oknami príbuzných a známych. Takto sme sa spriatelili a cestou domov medzi Parížom a Bratislavou som v autobuse zbierala od nej ďalšie vianočné piesne.

Počas každej akcie nás na radosť všetkých účastníkov vítali a zabávali hudci slovenskou ľudovou hudbou. Tak to bolo aj v Paríži. Celý večer sme sa kochali vo virtuóznej hre na cimbale slovenskej študentky, ktorá študovala na hudobnej univerzite v Paríži. Zvlášť sa mi páčilo, že v Čechách a na Slovensku hrali domáci hudobníci miestnu hudbu na miestnych hudobných nástrojoch. V obci Bystřice nad Olší nás prekvapili ľudovými piesňami v sprievode harmoniky a ozembuchu. Druhý večer nám hrala celá kapela vo formácii husle, kontrabas, kontry a cimbal. V hostinci dedinky Strečno nás zabávala učiteľka so svojim spevom a hrou na harmonike. Mohla by som pokračovať v uvádzaní hudobníkov ešte v dlhých vetách... Ja som niesla so sebou všade citaru – po našom stolnú tamburu – ako obľúbený hudobný nástroj dolnozemských Slovákov.

Na poslednej akcii v Bystričke pri Martine som si pozrela predstavenie Folklórneho súbor Hrádok, ktorý spracoval niekdajšie pytačky. Pripomenulo mi obdobie rozkvetu ochotníckeho divadelníctva u nás. Keby som nevedela, že som na Slovensku, mohla by som si myslieť, že sledujem ľudovú hru v Slovenskom Komlóši, alebo v Irminčoku. Malý kultúrny domček postavený v 50. rokoch minulého storočia by mohol stáť povedzme aj v Telekgerendáši, alebo hocikde v strednej Európe. Aj z toho vidieť, že my, Slováci, v strednej Európe žijeme v podobných podmienkach. Ako v minulosti, tak aj dnes máme totožné problémy a zachovali sme si podobné tradície. Na základe svojich skúseností môžem potvrdiť, že rozmanitosť kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Európe skrýva svojráznosti, ako aj spoločné body, ktoré nás spájajú.

Ildika Očovská
Referencie: 
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.