Slovenské národné noviny - prvé noviny Slovákov v Uhorsku

Boli to prvé slovenské politické noviny (redigované Ľudovítom Štúrom), ba vo všeobecnosti boli prvými, v spisovnej slovenčine vydávanými novinami v Uhorsku.

Prostredníctvom Slovenských národných novín vznikla slovenská spoločenská verejnosť, pretože Ľudovít Štúr práve tu publikoval po prvé politické, hospodárske, spoločenské, sociálne, kultúrne a literárne články týkajúce sa slovenskej národnej spoločnosti a slovenského národného hnutia.

Pred rokom 1845, teda pred vychádzaním Slovenských národných novín neexistovali politické noviny vydané v slovenčine. Síce na konci 18. storočia vychádzali noviny redigované uhorskými slovenskými intelektuálmi, ale tie boli písané v slovakizovanej češtine, v bibličtine, a často veľmi nepravidelne. Tieto noviny sa nezaoberali aktuálnymi politickými otázkami a mali už aj v 1830. rokoch zastarané osvietenské ideové pozadie. Preto len málokto čítal tieto atavistické noviny. Všetky tieto podmienky viedli k tomu, že Ľudovít Štúr (1815 – 1856) a jeho bratislavský priateľský kruh rozhodol o založení politických novín. Štúr podal v roku 1841 žiadosť budínskej miestodržiteľskej rade, v ktorej odôvodnil, prečo pokladal vydávanie slovenských novín za nutné: „Slovenský kmeň v Uhorsku v najvyššej miere pociťuje nevyhnutnosť politických novín písaných v jeho jazyku, lebo väčšia časť tohto kmeňa okrem materinského jazyka nepozná iné reči. Preto je len oneskorene oboznamovaná s tým, čo vláda ustanovuje a nariaďuje pre blaho vlasti a aké udalosti sa dejú na politickom a literárnom poli, alebo čo obzvlášť užitočné sa pre správnejšie vedenie domácnosti a gazdovstva práve vynašlo.” Štúr podčiarkol aj to, že všetko ostatné obyvateľstvo Uhorska má periodické časopisy: „Maďari majú pätoro novín, Nemci troje, Chorváti a Srbi tak isto majú noviny písané vo svojich nárečiach. Jedine kmeň karpatských Slovákov, nanajvýš túžiaci po vzdelaní, poslušný, pokojamilovný, pracovitý, veľmi oddaný zvrchovanému vladárovi krajiny a vlasť veľmi milujúci, je zanedbaný”.

O noviny sa skutočne prejavoval relevantný spoločenský záujem. Žiadosť podanú Štúrom podporili traja evanjelickí superintendanti, ale aj nitrianski klerici zorganizovali podpisovú akciu. Nitriansku petíciu podpísalo štyridsať katolíckych kňazov a biskup, ale Štúra podporovalo aj slovenské drobné zemianstvo. Ako písal sám Štúr (po česky) v liste k priateľovi: „Již i druhý rekurs poslal sem na noviny, a nic posud. Ale poslyš! Turčanské zemanstvo mi psalo list, v kterémž mi oznamuje, že pakli potřebuji svědectví o potřebě politických novín slovenských, ono mi takové vydá. Na čele tohoto zemanstva, poslyš, poslyš, stojí Kossuth, strýc toho vztěklivce Pešťanského. [teda: Lajosa Kossutha]. To jsou utěšené věci!” Ale miestodržiteľská rada štyrikrát odmietla Štúrovu žiadosť, a tak dostal povolenie na Slovenské národné noviny len o štyri roky, roku 1845.

Ako možné názvy pre noviny sa naskytlo mnoho variantov, také boli napríklad „Samolet Slovenska”, „Střelec”, „Knedle pro Maďary” a „Vzhůru Slováci“. Nakoniec sa však Štúr rozhodol pre neutrálne Slovenské národné noviny (ako vtedy písali: Slovenskje národňje novini).

Pretože Ľudovít Štúr bol sám evanjelik, spočiatku chcel vydávať noviny v bibličtine. Nakoniec zmenil svoje rozhodnutie a vydal periodikum v stredoslovenskej jazykovej forme. To bol v prvom rade kompromis, lebo noviny tak prijali aj katolíci, ktorí dovtedy používali inú slovenčinu, kodifikovanú Antonom Bernolákom, ale tak mohli čítať novinové články aj nevzdelané vrstvy slovenského ľudu. Pre toto rozhodnutie ho však kritizovali vážení evanjelickí slovenskí konzervatívci (napr. Ján Kollár alebo Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý skôr aj finančne podporoval noviny). Ján Kollár vydal proti novej slovenčine ešte aj pamflet. Ale Štúr neoblomne vytrval pri novom jazyku (štúrovčina), ktorý sa prostredníctvom Slovenských národných novín stal jediným literárnym jazykom slovenského obyvateľstva. Rozhodnutie Štúra prijali aj Dolnozemčania. O tomto svedčil aj list Ľudovíta Štúra písaný evanjelickému farárovi v Pitvaroši Jánovi Kutlíkovi (1806-1890): „Velmi nás potešil Váš vrúcni srdeční ohlas z tamtích dolnich zemi. […] Máme ostatne nádeju, že sa tam okolo Vás naše novini rozšíra keď tak horlivích budú mať podporovatelu; a spolu vás prosíme abi ste nám správi stoličnje, keď budú dôležitejšje a jestli Vám bude príhodnuo posjelať ráčili, za čo Vám velmi vďační budeme. Správi tieto ale musia byť docela pravdivje a v miernom duchu pisanje. Váš srdečni priatel: Ludevit Štúr”

Štúrove politické noviny presadzovali aktuálne potreby slovenského spoločenského a kultúrneho života: prostredníctvom nich sa zrodil všeobecne (aj medzi katolíkmi a evanjelikmi) akceptovaný literárny jazyk. Na stránkach Slovenských národných novín prvýkrát diskutovali slovenskí intelektuáli o najdôležitejších politických, spoločenských a sociálnych otázkach. Slovenské národné noviny existovali do mája 1848.