Oživená slovenská komunita na brehu Jadranského mora

Keď sme si už mysleli, že približne poznáme všetky oblasti, kde žijú Slováci, rozpadla sa Juhoslávia. Po ďalšom rozdelení vznikla Čiernohorská republika. A veru Slováci žijú aj tam.

„Moje korene siahajú do dedinky Málinec pri Banskej Bystrici. Moji predkovia sa aj s ďalšími Slovákmi odsťahovali zo Slovenska do Vojvodiny, ja som neskôr migroval až k moru do Čiernej Hory." Toto je život Michala Speváka ml. v skratke. S Mišom som sa zoznámila počas našich vysokoškolských štúdií v Bratislave. Bol jedným z juhoslovanských štipendistov, ktorí prišli študovať do krajiny svojich predkov. V našom ročníku ich bolo trochu viac, ako v ostatných – v tom čase mali väčšie ambície stať sa novinármi. My sme im závideli čistú slovenčinu, ktorú si zachovali, oni nám zas pomerne pokojnú krajinu, ktorá nás navidomoči podporovala. Ak je reč o ambíciách, tých mal Michal vždy nadostač. Možno ich zdedil po otcovi, známej osobnosti z Báčskeho Petrovca, bývalého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorý mu vštepoval lásku k rodnej slovenčine.

Po ukončení štúdií sa vrátil do Vojvodiny, ale kvôli láske ju musel opustiť. Zoznámil sa s Čiernohorkou Danicou, s ktorou dnes majú dvoch synov Michala a Marka, najmladších potomkov Slovákov v najmladšom európskom štáte.

Michal Spevák sa vybral so svojou rodinkou do Čiernej Hory, kde sa nestratil. „V Čiernej Hore sme v júli 2007 založili mimovládnu organizáciu Čiernohorsko - slovenské priateľstvo, ktorá má za úlohu spájať Slovákov, žijúcich v Čiernej Hore. Žijeme aktívnym spoločenským životom,“ hovorí. V tejto mladej krajine je veľa Sloveniek, ktoré sa vydali za Čiernohorcov. „Väčšinou sú to ženy, ktoré sa sem vydali, prišli sem žiť, založili si tu rodinu. Ich deti a vnúčatá, bohužiaľ, už tak dobre po slovensky nevedia. My bojujeme za to, aby si zachovali svoje autentické tradície a jazyk. Relatívne sa nám to darí,“ hovorí M. Spevák, ktorý sa popýšil, že organizujú rôzne podujatia, na ktoré pozývajú slovenské súbory a snažia sa zviditeľňovať sa v čiernohorskom spoločenskom živote, ako aj medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí. S Michalom som sa stretla na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2010, ktorá sa uskutočnila pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky I. Radičovej v Bratislave. Ale čiernohorskí Slováci sú aj stálymi účastníkmi majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek na Slovensku.

S presným počtom krajanov majú aj oni problémy, nakoľko 36 tisíc ľudí spomedzi 672 tisíc obyvateľov pri poslednom sčítaní obyvateľstva neoznačilo svoju národnosť, resp. uviedlo za národnosť inú. „Podľa nášho interného výskumu žije v Čiernej Hore niekoľko stovák Slovákov, ktorým chceme pomôcť pri zachovaní ich materinského jazyka,“ tvrdí predseda správnej rady mimovládnej organizácie. „Nás je iba niekoľko stovák, ale práve preto bojujeme o každého Slováka, aby sme ho prinavrátili medzi nás. Objavili sme kopu ľudí so slovenským priezviskom, s ktorými postupne nadviažeme kontakt. Proti asimilácii bojujeme aj cez cirkev, máme dvoch evanjelických kazateľov – Vladimíra Čizmanského a Pavla Lešťana. V slovenskom jazyku komunikujeme v rodinnom živote a každodenne bojujeme za to, aby sme ho mohli používať aj v spoločenskom a cirkevnom živote,“ hovorí ambiciózny a statočný mladý muž. Aké má plány do budúcnosti?

„Jeden z našich projektov je Slovensko-čiernohorský slovník, ktorý bude mať mnohostranné využitie. Doteraz neexistuje žiaden čiernohorsko-slovenský slovník. Tým pádom to bude jedinečný produkt. Tento slovník bude použiteľný v každom štáte bývalej Juhoslávie, lebo čiernohorský jazyk má blízko k srbčine i chorvátčine. Bude praktickou pomôckou, použiteľnou aj v bežných životných situáciách. V slovníku budú zakomponované aj zaužívané výrazy, ba aj celé vety. Bude určený predovšetkým pre slovenskú komunitu žijúcu v Čiernej Hore. Plánujeme inštalovať putovnú výstavu fotografií Slováci a priatelia, ktorou chceme zviditeľniť tunajšiu krajanskú komunitu. Tiež je v štádiu zrodu nahrávanie dokumentárneho filmu o živote tunajších Slovákov. Proti asimilácii bojujeme cez kultúru a médiá,“ hovorí M. Spevák a ja mu môžem iba držať palce. A veriť, že sa mu podarí rozvíjať oživenú slovenskú komunitu na brehu Jadranského mora.