Folklórny seminár - tentokrát nie dolnozemský

Seminár, ktorý sa každoročne v auguste koná v Báčskom Petrovci a ktorý do dnešných čias do svojich dejín zapísal deväť ročníkov, vyškolil hŕstku mladých autorov choreografií či vedúcich tanečných, hudobných a speváckych skupín pôsobiacich prevažne na území Srbska, Rumunska a Chorvátska. K tej skupine možno zapojiť i veľký počet tanečníkov, sólistov a muzikantov na ľudových nástrojoch, ktorí sa z roka na rok vo svojich zručnostiach prostredníctvom tohto seminára mali možnosť zdokonaľovať.

Prvoradým cieľom seminára bolo poučiť dolnozemských Slovákov základom pedagogiky tancu, poukázať ako pracovať z archívnym materiálom a podnietiť tvorcov choreografií a vedúcich súborov vychádzať z terénneho výskumu. V rámci jednotlivých ročníkov sa však vyučovali i tance z rôznych regiónov Slovenska za účelom nielen absolvovať tieto tance, ale aj vedieť odlíšiť jednotlivé štýly prednesu a tak čím dvôveryhodnejšie vedieť poukázať na naše vlastné dolnozemské špecifiká ľudovej kultúry.

Možno povedať, že súbory z Hložian, Starej Pazovy, Pivnice, Vojlovice sa za posledné roky snažia tieto poznatky naplno využiť a tým skvalitniť a v pravom slova zmysle chrániť slovenský vojvodinský folklór. Potvrdzujú to nielen dosiahnuté úspechy uvedených súborov, ale i svojský štýl, ktorý si postupne budujú a vďaka ktorému sú medzi folkloristickou verejnosťou rozpoznateľní.

Tohtoročný seminár trval štyri dni, od 17. do 20. augusta 2011, a pozostával z mnohopočetných aktivít. Seminár bol slávnostne otvorený príhovormi predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anny Tomanovej Makanovej, ktorá vyzdvihla význam realizovania seminárov takéhoto druhu. Prítomným sa prihovoril i vedúci seminára, pedagóg a choreograf Mgr. art. Martin Urban, ktorý je u nás známy nielen na základe toho, že neraz bol členom odborných porôt na festivaloch, ale práve i podľa toho, že viedol takmer všetky ročníky choreografického seminára v Báčskom Petrovci. V príhovore predstavil i členov svojho tímu, odborníkov slovenského tanca, spevu a ľudovej hudby: Tatianu Urbanovú, Adrianu Jarolínovú Kriegerovú a Michala Budinského.

Účastníkov niekoľkými slovami privítala i predsedníčka Výboru pre kultúru Annamária Boldocká Grbićová, ktorá poznamenala, že „folklórny korpus je u nás najsilnejší a najuvedomelejší vo svojom predsavzatí zachovať a zveľadiť tradičnú kultúru. V prvom rade zachovať autochtónny folklór a potom aj skúmať ho vo vzťahu so súčasnými trendami vo folkloristike.“

Avšak tento "najsilnejší" korpus akoby bežného roku stratil svoju "uvedomelosť". V prvom rade z dvadsaťjeden frekventantov (9 hudobníkov a 12 tanečníkov) iba jeden bol vedúci folklórneho súboru, a títo sú v podstate hlavnou cieľovou skupinou seminára. Na rozdiel od minulých rokov možno konštatovať, že počet seminaristov sa značne zmenšil. Tak napr. Kovačica, Padina, Aradáč, Kysáč, Kulpín, Vojlovica a mnohé iné dediny nemali svojho predstaviteľa. Či to svedčí o určitej presýtenosti slovenským folklórom, alebo o organizačných nedostatkoch? Alebo iba o finančnej kríze, ktorá zachvátila všetky polia kultúry?

Na to všetko, bežného roku seminár ako projekt stratil svoju dolnozemskú pečať a tradičná prítomnosť vedúcich súborov zo susedných štátov, tentokrát vyostála. Na úkor ich samých, pestrejšej práce počas seminára, či na úkor dolnozemského folklóru, alebo iba s úmyslom vytvoriť niektoré "nové" dolnozemské projekty?

Z druhej strany pochvalyhodné je, že sa seminára bežného roku ujali mladí ľudia z dedín ako sú Dobanovce, Biele Blato, Laliť, ktorí takto nasvedčujú intenzívnejšiu prácu vo svojich prostrediach v oblasti tradičnej kultury. Tiež nemožno nespomenúť, že sa tentokrát formoval i hudobný orchester, ktorý úspešne sprevádzal tanečníkov a nacvičoval i samostatné čísla.

Lektori seminára dali svoje maximum aby slabá navštívenosť neubrala na kvalite. Pozornosť bola venovaná tak teoretickým rozpravám a diskusiám, ako i praktickej časti, a to rozcvičovacím technikám, tancu, spevu a orchestru. Spracúvali sa tance zo Slovenska, ale i trasený čardáš zo Starej Pazovy, Ilečke z Jánošíka a poukazovalo sa na ich rozdiely a špecifiká. Seminár uzavreli koncertom, ktorý bol výsledkom štvordňovej práce a následne aj udelením diplómov absolventom 9. ročníka Seminára pre umeleckých vedúcich tanečných a hudobných súborov.