Obnovili centrum Suchej Huty

Jednu z najvyššie položených obcí Maďarska obývajú aj Slováci, ba funguje tu aj slovenská samospráva, ktorá sa aktívne zapája do spoločenského života obce so 100 stálymi obyvateľmi. Iniciátorom obnovenia hlavného námestia, do ktorého ústí všetkých päť ulíc osady je spoločenská organizácia Za Suchú Hutu, predsedom ktorej je šéf slovenského zboru Štefan Peták. Spolu s vedením obce, ktorá je spojená so Suchou (Szuha) sa rozhodli, že podajú žiadosť o podporu na Ministerstvo rozvoja vidieka MR a úspešne získali osem miliónov forintov z fondu na rozvoj vidieckeho turizmu v rámci plánu Nové Maďarsko. Z týchto peňazí pokryli námestie novým asfaltom, vytvoril sa priestor, zasadili nové rastliny, umiestnili lavice, ba vybudovali amfiteáter pod námestím pri potoku.

Na otváracej slávnosti sa prítomným prihovoril predseda VZ Novohradskej župy Zsolt Becsó, ktorý pripomenul, že je to príležitosť, aby slávili dva sviatky: nielen svätoštefanské oslavy, ale aj zomknutie síl malej osady na zlepšenie svojho okolia. Spomenul aj slová Sv. Štefana, ktorý vychvaľoval prínos národností do života väčšiny. Zs. Becsó vo svojom slávnostnom príhovore pripomenul aj to, že v časoch starých Grékov bola agora, teda hlavné námestie najdôležitejším miestom na stretnutie obyvateľov, kde si vymieňali nielen svoje tovary, ale aj myšlienky. „Po úspešnom konkurze sa to môže uskutočniť aj v Suchej Hute. Želám vám, aby ste mali také hlavné námestie a taký park, kde si môžete oddýchnuť po dobre vykonanej práci. Najdôležitejšie však je, aby ho každý považoval za svoje vlastné, aby bol hrdý na nový výzor dediny a mal z neho radosť,“ dokončil svoj prejav predseda VZ Novohradskej župy.

V kultúrnom programe vystúpili členky miestneho páviehoUt krúžku a členovia skupiny Lipóta Bálóa z Čemeru s kyticou slovenských ľudových piesní. Najkrajšie bolo, keď tieto dve skupiny zaspievali spolu miestne slovenské pesničky. Členka čemerského súboru, ktorá má chatu v Suchej Hute, sa ich naučila od miestnych ženičiek a práve ona priviedla Slovákov zblízka hlavného mesta do novohradskej dedinky na úpätí Matry.

Štefan Peták niekoľkými slovami priblížil proces vybudovania nového hlavného námestia od zrodu myšlienky až po realizáciu. Ako povedal, mal veľké šťastie v tom, že postupne každý, kto na začiatku bol proti nápadu, sa postavil na jeho stranu a že si našiel veľmi dobrých spolupracovníkov, ktorí pomáhali pri jednotlivých fázach. „Boli takí, ktorí sa vyznajú v labyrinte administratívy a pomáhali nám v tom, ale boli aj takí, ktorí keď uvideli, že priviezli niekoľko sto rastliniek, prišli a pomáhali pri sadení,“ poznamenal predseda slovenskej samosprávy a spoločenskej organizácie. Veľký prínos pre samotný projekt znamenala snaha členov združenia o zlepšenie stavu obce. Ako sme sa dozvedeli od Š. Petáka, teraz už je na obyvateľoch osady, aby naplnili prírodné javisko programami a hlavné námestie životom. Pomôže im aj starosta osady Zoltán Tóth, ktorý všemožne podporuje iniciatívy združenia. Mimochodom, aj samotný projekt podalo združenie a nie samospráva, aby takto ušetrili na potrebnej vlastnej čiastke, ktorá v prípade samosprávy by predstavovala milión forintov. Občianske organizácie túto čiastku nemuseli v tomto konkurze hradiť. Prvý človek v dedine pre Ľudové noviny uviedol, že vytvorením prírodného javiska a skrášlením jediného námestia Suchej Huty zlepšili sa aj možnosti oživenia turistického ruchu.

Klarinetista Maďarskej štátnej opery György Kaffer tiež vystúpil v kultúrnom programe a zahral niekoľko známych melódií, ktoré spolu s ním pospevovali aj diváci. Speváci zo susedného Mátramindszentu tiež zaspievali kyticu maďarských ľudových piesní. Na záver programu slovenskí účastníci, za hudobného sprievodu Gy. Kaffera, zaspievali hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia. Spoločný spev naozaj spojil prítomných a bolo dobré počuť v prekrásnej prírode jazyk našich predkov. Isté je aj to, že starší obyvatelia Suchej Huty spievali slovenské pesničky spolu so spevákmi a ako nám prezradil Š. Peták, dodnes viacerí hovoria po slovensky. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj na vlastné uši, keď po kultúrnom programe sme sa prechádzali po hlavnom námestí, kde rozdávali perkelt z diviaka, plnenú kapustu a ponúkali koláče a sladkosti, ktoré pripravili suchohuťanské gazdinky na tento pekný obecný sviatok.

Žiaľ, Suchá Huta patrí medzi tie dediny, ktoré po druhej svetovej vojne počas výmeny obyvateľstva, sa celkom vyľudnili a skoro 90 percent slovenského obyvateľstva sa presťahovalo na Slovensko. Ale teraz, možno aj vďaka novému amfiteátru, sa znovu naplní životom slovenská obec na úpätí Matry.