Nový výhonok na slovenskom strome

Deň, keď na územie dnešného dvanásťtisícového mesta na 24 vozoch prišli slovenskí osadníci, bol aj dňom založenia evanjelického cirkevného zboru v Alberti. Nie náhodou sa teda stretnutie slovenských evanjelikov začalo slávnostnou slovensko-maďarskou bohoslužbou v miestnom kostole. Čitatelia Ľudových novín sa určite pamätajú, že vo Vacove sa pred rokom uskutočnilo stretnutie slovenských katolíkov žijúcich v Peštianskej župe. Ako sme sa dozvedeli od predsedu Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina, zástupcu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ondreja Csabu Aszódiho, po tomto podujatí vznikla iniciatíva usporiadať podobné stretnutie aj pre evanjelikov. Na jeho usporiadaní mala veľkú zásluhu zástupkyňa predsedu spolku Dolina, predsedníčka Finančno-kontrolného výboru CSS Dr. Zuzana Szabová, ktorá je zároveň členkou Synody Evanjelickej cirkvi v Maďarsku. V preplnenom kostole v Albertirši sa zišli veriaci z Cinkoty, Budapešti, Maglódu, Veľkej Tarče, Kerestúru. Pilíša, Čomádu, Vácegrešu, Ďurky a Albertirše, aby si pripomenuli 300. výročie založenia miestneho cirkevného zboru. Medzi Slovákmi z Peštianskej župy sedeli aj veriaci zo Slovenska, z Diakoviec a Šale, ktorých pozval na túto príležitosť generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Miloš Klátik slúžil spolu s emeritným biskupom Evanjelickej cirkvi v Maďarsku, predsedom Ekumenickej rady cirkví v Maďarsku Imrichom Szebikom. Po spoločnom zaspievaní evanjelickej hymny Hrad prepevný... početných veriacich a pozvaných hostí privítala miestna farárka Krisztina Túriová.

S osobitnou úctou privítala prítomných biskupov, veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa, vedúceho oddelenia Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Andrása Bertalana Székelya, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Juditu Szemőkovú Szedlacsekovú. Pozdravila aj evanjelické farárky Alžbetu Nobikovú a Hildu Guláčiovú Fabuľovú, ktoré počas bohoslužby sprostredkovali kázeň biskupov veriacim, ktorí danému jazyku nerozumeli. Vždy je za čo ďakovať – to bola ústredná myšlienka kázne evanjelického biskupa zo Slovenska Miloša Klátika. Vo svojej kázni vyzdvihol významné udalosti jubilujúceho zboru v Alberti a zmienil sa o vernosti farárov, ktorí tu slúžili dlhé desaťročia, o viere a láske predkov, ktorí založili tunajší zbor. Spomedzi významných osobností zboru spomenul rodáka z Púchova Samuela Tešedíka staršieho, ktorý slúžil v Alberti a jeho syna, ktorý sa narodil v Alberti. 270. výročie jeho narodenia si pripomenú na budúci rok. Vyslovil vďaku pánu Bohu za to, že v Albertirši funguje dodnes živý zbor, ktorý prevádzkuje domov dôchodcov, materskú školu a základnú školu. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus – týmto citátom z evanjelia začal svoju kázeň emeritný biskup Imrich Szebik. Ako povedal, môžeme sa spoľahnúť na lásku Ježiša Krista. My, Slováci a Maďari, sme jeho priatelia a učí nás, aby sme sa dokázali modliť aj za svojich nepriateľov.

K sviatočnému rázu bohoslužby, ktorá sa skončila večerou pánovou, prispel predseda Náboženského výboru CSS Tibor Mótyán, ktorý zaspieval Otčenáš. V záverečnej časti obradu odzneli príhovory. Predseda CSS Ján Fuzik vyjadril radosť z toho, že v rámci dôstojných osláv výročia osídlenia Alberti spomínajú na slovenských zakladateľov mesta. Pripomenul, že podľa slovenskej odbornej literatúry, desať rokov po svojom príchode tunajší Slováci uzavreli takú osadnícku zmluvu so zemepánom, ktorá zakotvovala práva, aké v tom čase nemali ani Čabania. Vyjadril želanie, aby tunajší zbor nebol slovenský iba v koreňoch. Za čerstvý list na slovenskom strome označil oslavy, za ktoré sa poďakoval cirkvám, ale aj Regionálnemu spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina ako novému výhonku na tomto strome. Vyzval prítomných, aby sa počas sčítania ľudu prihlásili k svojej evanjelickej alebo katolíckej viere, ako aj k slovenskej národnosti. Na jeho slová nadviazal vo svojom príhovore primátor mesta László Fazekas. Šnúru podujatí na počesť založenia mesta, ktorá prebieha počas piatich víkendov, prirovnal k piatim listom na spomínanom strome. V mene katolíckej cirkvi sa prihovoril veriacim rodák z Malej Tarče, prepošt Michal Kiszely. Pripomenul, že obce na okolí Pešti majú všetky slovenské korene a povzbudzoval prítomných, aby si udržali korene, pretože tradície prispievajú k nášmu zachovaniu. K tomuto nabádala aj Alžbeta Nobiková, ktorá ako posledná v rade rečníkov spomínala na slovenských predkov, ktorí sa vydali na cestu hnaní nedostatkom potravy a v záujme zachovania svojej viery a dodnes si zachovali jazyk a vieru.

Pozornému pozorovateľovi neušlo, že mnohí veriaci v kostole, podľa starodávnych tradícií, počas celej „maratónskej“ bohoslužby stáli pred lavicami oblečení v nádherných krojoch. Boli to účastníci Folklórneho programu slovenských súborov z okolitých obcí, ktorý sa konal v Kultúrnom dome Ferenca Móru. Z kostola do kultúrneho domu sa presunuli v krojovanom sprievode, na čele ktorého šli Trubači z Újhartyánu. Členovia súborov už cestou využili príležitosť a okoloidúcich potešili maršom. Program pokračoval na javisku kultúrneho domu. Početné obecenstvo ním sprevádzala členka Kultúrneho výboru CSS Katarína Szabová Tóthová z Malej Tarče. Prvý vystupujúci súbor prišiel do Alberti z Veľkej Tarče. Tanečný súbor v tejto obci vznikol v 50. rokoch, v polovici 80. rokov však zanikol. Po obnovení, pri príležitosti 50. výročia, tanečníci, ku ktorým pribudli aj noví členovia, začali znovu tancovať. Obecenstvo potešili tancami z Guty (Galgaguta), tancom Prší dáždik a Horehronským dupákom. Tanečníkov vystriedali na javisku speváci z Cinkoty.

Príležitostný spevácky zbor vznikol na jeseň 1999, keď v Cinkote oslavovali založenie obce osadníkmi z Mičinej (Mičiná). Neskôr sa podarilo natrvalo spojiť skupinku a odvtedy piesňami z vlastného zberu pravidelne vystupuje hlavne v susedných obciach, v Budapešti, ale aj na Slovensku. Pravidelne ju pozýva na svoje podujatia aj Slovenská samospráva XVI. obvodu hlavného mesta a svojou obetavou prácou ju podporuje predsedníčka zboru a Finančno-kontrolného výboru CSS Dr. Zuzana Szabová. Vedúcou zboru je Katarína Gazsová, umeleckým vedúcim Michal Tóth z Čemeru. Ďalším účinkujúcim bol Tanečný súbor Kacamajka z Maglódu, ktorý bol založený pred 14 rokmi pod vedením Mariany Ostertágovej Szeiliovej. Popri maglódskych tancoch a slovenských piesňach sa oboznamuje aj so svojráznosťami tanečných dialektov v Maďarsku. Pod umeleckým vedením Krisztiny Nagyovej a Atilu Lévaiho oživil na javisku momenty niekdajšieho života na dedine a spoločnú zábavu mladých ľudí na plese. Zo XVII. obvodu Budapešti prišli Slovenský ženský spevácky zbor a Tanečný súbor Kerestúr. Kým v prvej formácii spievajú v prvom rade slovenské ženy, ktoré dobre poznajú miestnu kultúru, v tej druhej je zastúpená mladšia generácia. Spevácky zbor fungoval v XVII. obvode s väčšími – menšími prestávkami niekoľko desaťročí. Pred 15 rokmi ho obnovila tunajšia slovenská samospráva a neskôr vznikla skupinka oduševnených mladých ľudí, ktorí okrem miestnych slovenských choreografií tancujú aj slovenské a maďarské tance z iných regiónov. Umeleckou vedúcou oboch formácií je Eva Linkeová Gácsiová. V Alberti sa predstavili slovenskými ľudovými piesňami z Kerestúru a tancami zo Zemplína a Novohradu.

Tí, ktorí sa prišli pozrieť na folklórny program stretnutia Slovákov z evanjelických osád v okolí Pešti, odchádzali z kultúrneho domu obohatení o dojmy zo slovenskej kultúry tohto regiónu.