Október - mesiac spolupráce dolnozemských Slovákov

15. novembra 2011
Po úspechu stretnutia dolnozemských učiteľov slovenského jazyka a kultúry, ktoré sa konalo pred rokom v Békešskej Čabe, teraz sa urobil druhý krok k tomu, aby sa z občasných stretnutí stala tradícia.

Rodiaca sa tradícia

Aby sa naplnil putovný charakter akcie, organizáciu tohtoročného odborného rokovania prevzal do svojich rúk Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Účastníkov privítali členovia DZSČR v Nadlaku 7. októbra 2011. Význam trojdňovej akcie podčiarkol vo svojom príhovore podpredseda DZSČR Pavel Hlásznik, keď zdôraznil, že „poslanie národnostného učiteľa je komplexnejšie a náročnejšie ako bežného učiteľa na bežnej škole či už na Slovensku, alebo v inej krajine“. Je preto prirodzené, že takýto učiteľ oveľa aktívnejšie vyhľadáva podnety, umožňujúce mu vymaniť sa z izolácie, do ktorej ho uzatvárajú špecifické problémy národnostného školstva krajiny, kde pôsobí. I história potvrdila, že nebyť vzájomných návštev presbyterov z rôznych lokalít, nemala by Dolná zem taký jedinečný kolorit.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pracovné stretnutie slovenských pedagógov sa začalo v piatok slávnostným otvorením a prezentáciou Školského strediska Jozefa Gregora Tajovského, hlavným poslaním ktorého je zabezpečiť „rovnosť šancí rôznorodosťou výchovy“, lebo „výchovou jedného dieťaťa získame ďalšieho človeka.“ Po zmesi ľudových tancov a piesní v podaní miestnych žiakov dvoch generácií sa účastníkom prihovorili zástupcovia rumunského inšpektorátu. Sobotňajší odborný program otvorilo podpísanie dohody o spolupráci na poli výchovy, vzdelávania a kultúry medzi Školským strediskom Jozefa Gregora Tajovského a Základnou školou Jána Kollára v Selenči.

Garantkami napĺňania cieľov zmluvy sa stali riaditeľky oboch inštitúcií Alexandrina Nicoleta Huszáriková a Svetlana Zolňanová, ktorá v uzatvorení zmluvy vidí spôsob ako zanechať stopy a tak „zaviažeme nasledujúce generácie, aby išli v týchto stopách“. Po tomto slávnostnom akte vystúpili s prednáškami hostia z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dolnozemský rodák Doc. Dr. Michal Babiak, CSc. sa vo svojej prednáške na tému Slovenská dolnozemská literatúra a jej miesto v národnom a nadnárodnom kontexte zamyslel nad tým, ako sprístupniť tvorbu dolnozemských autorov, na základe akých kritérií je možné zostaviť korpus diel a autorov a akých omylov je nutné vyvarovať sa pri interpretácii. Úvahu o tom, ako pomáha umenie pochopiť a vyrovnať sa so skúsenosťou i so zlom, rozvinul vo svojom vystúpení Mgr. Martin Paljesek. Nastolil zaujímavú otázku - Zobrazovanie zla v súčasnom umení: čo s detským recipientom? Obe problematiky boli prítomným učiteľom blízke. Mnohé myšlienky z prednášok boli konfrontované s praktickými skúsenosťami učiteliek literatúry.

V druhej časti odborného rokovania sa ujali slova zástupcovia jednotlivých delegácií. Na prednášku docenta M. Babiaka nadviazal básnik, učiteľ chémie a predseda Spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku Miroslav Ambruš, ktorý upozornil, že „potrebujeme odstup, aby sme ocenili básnika“, a tiež musíme poskytnúť odborníkom možnosť interpretovať dolnozemskú literatúru, ako to urobila Dagmar Mária Anoca, ktorej knihu pod názvom Slovenská literatúra v Rumunsku predstavil. Uvedomujúc si hĺbku myšlienky Michala Lásika „Kto nepozná svoju minulosť, je schopný všetkého“, dostali priestor i dvaja historici. O spolupatričnosti Slovákov na Dolnej zemi hovoril učiteľ Ján Kukučka z Nadlaku a spôsob, ako študentom sprístupniť dejiny a kultúru Slovákov v Maďarsku prostredníctvom novej učebnice, prezentoval učiteľ Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Michal Lásik. O záverečnej skúške po skončení základnej školy a o prijímaní na stredné školy v Srbsku informovala prítomných Mariena Korošová a o zmenách v novom školskom zákone v Rumunsku školská inšpektorka Vieroslava Tímárová.

Ako zapojiť deti do tvorby školského časopisu, ktorý môže byť výbornou motivačnou pomôckou na hodinách slovenského jazyka, nám ukázala učiteľka sarvašskej slovenskej školy Zlatica Lišková. K problematike dolnozemskej literatúry vo vyučovacom procese sa vrátila učiteľka slovenčiny Mária Kotvášová Jonášová, ktorá zmapovala zastúpenie tvorby vojvodinských autorov v čítankách pre jednotlivé ročníky slovenských škôl v Srbsku. Nadviazal na ňu i Pavol Huszárik z Nadlaku, ktorý priblížil Antológiu slovenskej literatúry I. – IV., určenú stredoškolákom, a tiež učebnicu o dejinách a tradíciách Slovákov v Rumunsku. Svetlana Zolňanová predstavila M. Kotvášovú Jonášovú ako autorku literatúry pre deti a mládež a naznačila viacero metód, ako pracovať s jej dielami v školskej praxi. Posledná vystupujúca Edita Pečeňová sa pokúsila odpovedať na otázku, aké moderné poslanie môže mať jedna národnostná inštitúcia, z pozície riaditeľky békeščabianskej slovenskej školy. Odbornú časť stretnutia uzavrela diskusia, ktorá zároveň otvorila mnoho problémov a tém. Neostáva nám nič iné, len veriť, že sa aspoň časť z nich uzavrie na ďalšom, v poradí treťom stretnutí, ktoré by sa malo podľa dohody uskutočniť o rok vo Vojvodine. Potom sa už toto podujatie stane tradíciou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na záver sobotňajšieho dňa sa nám opäť predstavil M. Babiak, no teraz v úlohe režiséra, ktorý pre kulpínskych ochotníkov upravil román Nebezpečné známosti Choderlosa de Laclosa a rovnomennú dramatizáciu Christophera Hemptona. Sám režisér prejavil obavy: „Uvedomujem si, že iste je veľa ľudí, ktorí chcú vidieť len jeden rozmer veci: ten sviatočný, upravený, nedeľný... Budú brať ako provokáciu túto divadelnú adaptáciu, v ktorej sa život zobrazuje z tej menej verejnej stránky, život intímny, dôverný, život, o ktorom sa málo hovorí... - no život, aký určite byť musel a aký je. Lebo neexistujeme preto, žeby nejaké včely opelili nejaké kvety, ale preto, že nejaký náš dávny praapko Ďuro zahorel citom najsilnejším k nejakej našej dávnej prababke Zuze.“ Publikum v nadlackom kultúrnom dome nepatrilo do tejto kategórie divákov a Frajerčenia na Tretej ulici prijalo s nadšením.

 

Tradícia v plnom prúde

Polovica októbra už dlhé roky patrí mladým milovníkom histórie a kultúry zo slovenských stredných škôl v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku. Je neuveriteľné, že sa rok čo rok nájde toľko nadšencov, ktorí sa snažia odkrývať duchovné hodnoty a osobitosti slovenskej Dolnej zeme a tak pomáhajú zachovať jedinečnosť tohto priestoru, ležiaceho v inoetnickom obkľúčení. Každý ročník so sebou prináša erudovanejšie práce i technicky náročnejšie a pútavejšie prezentácie.

Po troch rokoch sa Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií vrátila do Békešskej Čaby, na pôdu Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova, ktoré vstúpilo do dobre zabehnutej akcie pred štyrmi rokmi. Nováčikovskú daň v tomto roku zaplatili študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia. Odkryli druhú tvár slovenských lokalít v Maďarsku, oproti evanjelickému svetu nekonečnej roviny stál svet malých katolíckych dediniek v náručí hôr. Okrem budapeštianskych študentov prezentovali výsledky svojho bádania študenti z Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši, zo Školského strediska Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Všetci prišli v sprievode svojich pripravujúcich učiteľov. Pozvanie na prehliadku študentskej odbornej činnosti prijali i vzácni hostia, celoštátna inšpektorka v Rumunsku Vieroslava Tímárová, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásznik, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Kováčová a predseda Slovenskej samosprávy mesta Békešská Čaba Juraj Ando.

Z dvadsiatich prezentácií sme sa dozvedeli o živote a diele Štefana Dováľa, Júliusa Dedinského, Ivana Bujnu, Samuela Tešedíka, Jána Valašťana Dolinského, Ondreja Lopušného; spoznali sme staviteľské pamätihodnosti v Alkári a v Mlynkoch, cirkevné evanjelické budovy v Nadlaku, Dedinské múzeum v Kestúci či prvú tehlovú stavbu v Békešskej Čabe. Vďaka modernej technike sme sa preniesli na vystúpenie aradáčskych meškárok, postavili i zvalili sme máje a prežili sme všetky sviatočné dni kalendárneho roka. Nadlacké študentky zhodnotili prácu zostavovateliek Antológie slovenskej literatúry I. – IV., ktorá je neoceniteľnou učebnou pomôckou, a dievčatá z Bodonoša uzavreli vystúpenia priznaním Takí sme my. Niektoré prázdne miesta nádhernej mozaiky Dolnej zeme vyplnil prednáškou hosť z UKF v Nitre doc. RNDr. Peter Chrastina, PhD., ktorý hovoril o vnímani krajiny Békešskej Čaby.

Po náročnom dni si študenti aktívne oddýchli pri športových hrách. Ani na chvíľočku ich neopustila súťaživosť. Nasledujúce ráno sa nieslo v znamení hodnotenia a odmeňovania. Študentom sa prihovorila predsedníčka poroty Mária Katarína Hrkľová a po nej i ďalšie členky medzinárodnej poroty: Ľudmila Šomráková (Rumunsko), Jana Tordajiová (Srbsko) a Zuzana Benková (za hostiteľskú inštitúciu). O 9. hodine sa účastníci viezli do Sarvaša. Tu ich čakal bohatý program. Prvé kroky viedli do strediska Slovenskej samosprávy v Sarvaši, kde nás osobne privítal jej predseda Tibor Mótyán. Na jeho podnet sme sa s pietou prešli po pamätných miestach Sarvaša, rozjímali sme v kostole i na cintoríne, kde sme položili vence. Obed nás čakal v sarvašskej slovenskej škole. Tu nás s typickou pohostinnosťou vítala pani riaditeľka Zuzana Medveďová. Poobede prišlo na rad avizované prekvapenie. Plavba loďou po Kereši so sprievodným slovom samotného kapitána. Niektoré dievčatá si vyskúšali náročný prekladateľský chlebíček. Plní dojmov sme sa podvečer vrátili späť do Čaby a zapadli do večerného kultúrneho života tejto dolnozemskej metropoly.

Z. Benková
Referencie: 
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.