Nové číslo časopisu pre dolnozemských Slovákov

28. decembra 2011
Tretie číslo časopisu Dolnozemský Slovák tento raz čitateľom ponúka obsahy prevažne orientované na významné osobnosti – ženy, ktoré počas svojho pôsobenia nármane poznačili priebeh udalostí.

Úvodným textom pod názvom Prejavy slovenskosti Dolnozemcov hlavný a zodpovendý redaktor Ivan Miroslav Ambruš čitateľov uvádza do spracovanej tematiky nasledovne ...na pretrvaní Slovákov na Dolnej zemi majú najväčší podiel naše ženy.

Osobnosti nežnejšieho pohlavia, o ktorých sa početní autori zmieňujú a popisujú ich úspechy na stranách časopisu sú Anna Ištvánová významná dejateľka pre slovenskú menšinu v Maďarsku, o ktorej činnosti sa viacej môžete dozvedieť z príspevku Dcéra Dolnej zeme, autorky Márie Kataríny Hrkľovej. Taktiež bližšie informácie o jednej z prvých pedagógov slovenskej strednej školy v Nadlaku Olgy Ureche písomne podala Anna Rău – Lehotská.

Neúnavná lobistika o záujmy slovenskej menšiny v Srbsku je titulok rozhovoru autorky Anny Jaškovej, ktorý uskutočnila so silnou osobnosťou z radov vojvodinských Slovákov, a to podpredsedníčkou Vlády AP Vojvodiny a predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou Makanovou. Číslo je obohatené i príspevkami jazykovedkyne, zostavovateľky učebníc, novinárky, prekladateľky Márie Myjavcovej, ktorá sa svojou vytrvalou prácou do slovenskej vojvodinskej kultúry zapísala ako neopakovateľná a významná osobnosť.

Autorka Alžbeta Hollerová – Račková a Ján Fúzik svoj príspevok venovali Márii Jakabovej slovenske žijúcej v Maďarsku s bohatým profesionálnym životopisom, kým Anna Kondačová riadky dedikovala portrétu evanjelickej farárke Alžbete Nobikovej – šíriteľke slovenskosti v náboženskom živote. Judita Tomková bola žena, ktorá ako autorka Marianna Melegová Bajczerová hovorí...svojou osobnosťou nebadane ľudí usmerňovala, aby si všimli krásy svojho života, aby cítili blaho, keď počujú svoju krásnu materčinu.

Niekoľko poznámok na margo rodovej témy v živote Slovákov v Rumunsku popísala Dagmar Mária Anoca. Okrem tém zaoberajúcich sa portrétami významných dolnzemských žien čitatelia si v časopise môžu najsť aj text Ženské ruky v záhonoch národa role dedičnej autora Samuela Boldockého. Niekoľko slov Ivan Miroslav Ambruš venoval Dolnozemskému jarmoku, ktorý sa bežného roku uskutočnil v Bratislave.

Na záver si čitatelia môžu nalistovať dve recenzie. Prvou je recenzia knihy na počesť Anny Divičanovej pod názvom Kontexty identity, vypracovaná Annou Chişa, kým dielo Histografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí autora Miroslava Kmeťa zhodnotil Pavel Husárik.

Na poslednej strane časopisu sa nachádza resumé v srbskom, anglickom, rumunskom a maďarskom jazyku. Číslo je ilustrované fotografiami z Dolnozemského jarmoka v Bratislave, ktorých autorkou je Anna Rău – Lehotská.

 

Anna Struhárová
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.