Nové číslo časopisu pre dolnozemských Slovákov

28. decembra 2011
Tretie číslo časopisu Dolnozemský Slovák tento raz čitateľom ponúka obsahy prevažne orientované na významné osobnosti – ženy, ktoré počas svojho pôsobenia nármane poznačili priebeh udalostí.

Úvodným textom pod názvom Prejavy slovenskosti Dolnozemcov hlavný a zodpovendý redaktor Ivan Miroslav Ambruš čitateľov uvádza do spracovanej tematiky nasledovne ...na pretrvaní Slovákov na Dolnej zemi majú najväčší podiel naše ženy.

Osobnosti nežnejšieho pohlavia, o ktorých sa početní autori zmieňujú a popisujú ich úspechy na stranách časopisu sú Anna Ištvánová významná dejateľka pre slovenskú menšinu v Maďarsku, o ktorej činnosti sa viacej môžete dozvedieť z príspevku Dcéra Dolnej zeme, autorky Márie Kataríny Hrkľovej. Taktiež bližšie informácie o jednej z prvých pedagógov slovenskej strednej školy v Nadlaku Olgy Ureche písomne podala Anna Rău – Lehotská.

Neúnavná lobistika o záujmy slovenskej menšiny v Srbsku je titulok rozhovoru autorky Anny Jaškovej, ktorý uskutočnila so silnou osobnosťou z radov vojvodinských Slovákov, a to podpredsedníčkou Vlády AP Vojvodiny a predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou Makanovou. Číslo je obohatené i príspevkami jazykovedkyne, zostavovateľky učebníc, novinárky, prekladateľky Márie Myjavcovej, ktorá sa svojou vytrvalou prácou do slovenskej vojvodinskej kultúry zapísala ako neopakovateľná a významná osobnosť.

Autorka Alžbeta Hollerová – Račková a Ján Fúzik svoj príspevok venovali Márii Jakabovej slovenske žijúcej v Maďarsku s bohatým profesionálnym životopisom, kým Anna Kondačová riadky dedikovala portrétu evanjelickej farárke Alžbete Nobikovej – šíriteľke slovenskosti v náboženskom živote. Judita Tomková bola žena, ktorá ako autorka Marianna Melegová Bajczerová hovorí...svojou osobnosťou nebadane ľudí usmerňovala, aby si všimli krásy svojho života, aby cítili blaho, keď počujú svoju krásnu materčinu.

Niekoľko poznámok na margo rodovej témy v živote Slovákov v Rumunsku popísala Dagmar Mária Anoca. Okrem tém zaoberajúcich sa portrétami významných dolnzemských žien čitatelia si v časopise môžu najsť aj text Ženské ruky v záhonoch národa role dedičnej autora Samuela Boldockého. Niekoľko slov Ivan Miroslav Ambruš venoval Dolnozemskému jarmoku, ktorý sa bežného roku uskutočnil v Bratislave.

Na záver si čitatelia môžu nalistovať dve recenzie. Prvou je recenzia knihy na počesť Anny Divičanovej pod názvom Kontexty identity, vypracovaná Annou Chişa, kým dielo Histografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí autora Miroslava Kmeťa zhodnotil Pavel Husárik.

Na poslednej strane časopisu sa nachádza resumé v srbskom, anglickom, rumunskom a maďarskom jazyku. Číslo je ilustrované fotografiami z Dolnozemského jarmoka v Bratislave, ktorých autorkou je Anna Rău – Lehotská.

 

Anna Struhárová
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.