Identita, história a kultúra - Dejiny Slovákov na Dolnej zemi

7. februára 2012
Vedeckú hodnotu zborníka pod názvom Identita, história a kultúra, zvyšuje aj pohľad na dejiny Slovákov na Dolnej zemi zo zorného uhla bádateľov pôsobiacich v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a na Slovensku.

Jubilejný rok 2010 bol dôležitým medzníkom významnej vedeckej inštitúcie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý slávil 20 rokov svojej existencie. Tejto príležitosti bolo venované i vedecké podujatie pod názvom „Dejiny Slovákov na Dolnej zemi, lokálna identita“, ktoré sa vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí konalo na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti.

Rok po uskutočnení konferencie vedecký zborník vyšiel tlačou. Tak ako na samotnom podujatí, keď odzneli referáty bádateľov z Maďarska i zo zahraničia, môžeme znova konštatovať, že zostavovateľke zborníka, organizátorke konferencie Anne Kováčovej sa podarilo pripraviť vedecky zaujímavý publikačný výstup, ktorý plne korešponduje s podtitulom konferencie akcentujúcim Interetnické a interkultúrne vzťahy národností vo vidieckom a mestskom prostredí v Uhorsku a Maďarsku v 19. a 20. storočí.

Obsah jednotlivých štúdií svedčí o skutočnosti, že doterajšie početné publikované výskumy a výsledky štúdia kultúrnych dejín Slovákov, ako aj problematiky etnickej, kolektívnej identity nemožno zďaleka považovať za uzavreté a ukončené. Potvrdili to takmer všetky odovzdané príspevky recenzovaného zborníka, a to nielen po obsahovej stránke, ale aj spôsobom spracovania konkrétneho problému. Vedeckú hodnotu celého korpusu príspevkov zvyšuje aj interdisciplinárnosť prístupu k zvolenému okruhu problémov, ako aj pohľad na dejiny Slovákov na Dolnej zemi zo zorného uhla bádateľov pôsobiacich v Maďarsku, Slovensku, Srbsku a Rumunsku.

Tak ako odzneli referáty na konferencii problémovo blízke trom tematickým okruhom: etnická identita a historická pamäť, Budapešť ako jedno z centier Slovákov, sebareflexia a identita na Dolnej zemi, tak sú zoradené aj v rukopise zborníka. Teoretický rámec „zastrešujúci“ jednotlivé materiálovo bohaté príspevky dopĺňajú štúdie, ktorých autormi sú etnologička G. Kiliánová a historik Š. Šutaj. Týmto príspevkom sú prístupom spracovania, ako aj geografickým záberom na širšie teritórium Dolnej zeme, blízke aj príspevky J. Botíka a M. Kmeťa.

Určitým „nóvom“, prínosným a najmä rozširujúcim obraz o komunitách Slovákov žijúcich nielen v rurálnom, ale aj urbánnom prostredí (Budapešť, v minulosti s výrazným podielom príslušníkov slovenskej menšiny), sú príspevky R. Kiss-Szemána, Ľ. Kačírka, I. Halásza a zostavovateľky zborníka A. Kováčovej. Ba niektoré reálie a ich analýza (napr. analýza Kollárových spevov Slávy dcéry) budú azda pre niektorých čitateľov nie celkom známe. Detailný obraz o záujmových združeniach a inštitúciách prináša nové poznatky o fungovaní a živote národnostných a socio-profesijných spoločenstiev Slovákov v mnohonárodnostnom veľkomeste. Túto reflexiu vhodne dopĺňa obraz tohto prostredia, analýza literárnych diel J. Palárika a D. Bacháta.

Konštatovanie o poslednej časti príspevkov zborníka (M. Harpáň, D. M. Anoca, K. Maruzsová Šebová) si zaslúži stručné hodnotenie - „je pútavo a štylisticky príťažlivo“ koncipovaná a pre čitateľa zrozumiteľná. Odborná analýza esejí, krásnej literatúry a prác literárno- vedných autorov prináša exaktný obraz o vnímaní a prejavoch etnickej identity na Dolnej zemi. Stalo sa tak aj vďaka mnohým ukážkam a citáciám z analyzovaných diel, ktoré ani nepotrebujú „pretlmočenie“ do vedeckého jazyka. Ústne podanie aktérov (t. j. citovaných v jednotlivých štúdiach) je veľavravné a zodpovedajúce realite existencie slovenskej menšiny v majoritnom prostredí Dolnej zeme.

Recenzovaný zborník sprevádzam spokojne na jeho ceste k čitateľovi, a to nielen z užšej odbornej komunity, ale aj z radov záujemcov o život a dejiny Slovákov žijúcich mimo ich „materského“ územia. Ostáva len zaželať Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku, aby takéto podujatia a ich publikovanie boli i naďalej pravidelné.

doc. PhDr. Magdaléna Paríková, CSc.
Referencie: 
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.