Vernisáž bola 1. febrára a v rámci nej Miroslav Benka prezentoval obrazy - fotografie, ktoré narežíroval na základe minulosti a reálneho bytia vojvodinských Slovákov v danom období, čiže súčasné fotografie z rokov 2010 a 2011, ktoré odrážajú život v minulosti.
Z jeho diel vyžaruje pokoj, teplo prostredia a ľudskosť. Výraz a náladu „zabudnutých predkov“ vidí subjektívne a pozitívne – v tom je čaro jeho diel.
M. Benka sa narodil 22. apríla 1956 v Ašani. Režíroval viac ako 60 inscenácií klasického a súčasného dramatického repertoáru; režijne sa podpísal aj pod dokumentárny film, televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá – akým bol napríklad projekt Lux in tenebris v prostredí Bojnického zámku. Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov, akými sú belehradský BITEF (Belgrade International Theatre Festival), Sterijovo pozorje v Novom Sade, divadelný festival MESS v Sarajeve, EX PONTO v Ľubľane, záhrebský festival Týždeň tanca, Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove, Divadelná Nitra v Nitre, ako aj ďalších festivalov v Rakúsku, Egypte, Fínsku, Iráne, Rumunsku, na Slovensku, v Juhoslávii atď.
Výrazným znakom jeho poetiky je fyzické divadlo (S.O.S., Mäkké sny – Soft Dreams, Panem et Circenses – Chlieb a hry) – v týchto inscenáciách sa prejavil aj ako autor výtvarného riešenia. Predstavil sa aj na Svetovej výstave scénického výtvarníctva na Quadrienalle v Prahe. Okrem toho vystavoval v galérii Ours v Prahe, Galéri Progres v Belehrade, Yustat – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu umenia a remesiel v Belehrade a na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade.
Tvorba autora, scenáristu, režiséra, herca a dizajnéra M. Benku je uznávaná nielen v Srbsku, na Slovensku a v Maďarsku, je aj laureátom cien z mimoeurópskych divadelných festivalov. Miroslav Benka s hlbokým citom pracuje s každým svojim divadelným predstavením a podpisuje nielen réžiu, lež aj totál – dizajn. Postará sa o bulletin k predstaveniu, ktorý je spravidla, predovšetkým technicky, na veľmi vysokej úrovni a kvalitný. Fotografie v ňom bývajú silne asociatívne a symbolistické a majú vysokú umeleckú hodnotu . Preto sa priam žiadalo sprístupniť ich širšej verejnosti v ich plnej kráse a veľkosti.
Téma na mega fotografie pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov vznikla v roku Interkultúrneho dialógu a symbolizuje výskum zrodu základnej komunikácie a pokus o vytváranie dialógu na princípe etnických, vizuálnych a jazykových hodnôt malých národnostných spoločenstiev. V prvej etape realizácie projektu sa o jeho uskutočnenie sa pričinil i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Cieľom je formou mega panelových fotografií znázorňujúcich motívy slovenských vojvodinských tradícií vytvoriť jedinečnú komunikáciu v umelecko-etnologickom zmysle a umožniť jej vystavovanie v galériách a kultúrnych strediskách, ako aj v masovokomunikačných prostriedkoch tak v Srbsku, ako aj v zahraničí. Umelecké fotografie vznikli v produkcii Art strediska Chlieb a hry za spolupráce umeleckých fotografov Miralema Čauševića a Branislava Pokorackého. Autorom námetu, ambientu a styling projektu je režisér Miroslav Benka, ktorý bol inšpirovaný mýtami, mravmi a legendami Vojvodiny.
Podľa slov režiséra fotografia je dokument jednej doby, udalostí a ľudí v nej. Ľudia sa veľmi radi postavia pred objektív v slávnostnom obleku, v sviatočnej póze - s úmyslom predstaviť sa v najkrajšom svetle, v reprezentačnom vydaní. Sú si vedomí, že budú zvečnení, že sa stanú známi a na ten spôsob získajú výstavný charakter, stanú sa verejným pokladom, svedkami a spoločníkmi svojho času. Organony, ktorým autor afirmuje svoje myšlienky, udalostí a život ľudí. To, čo je hodné vizuálneho všimnutia. Spoločenské a kultúrne súhrnné jestvovanie. Fotografia má aj tú možnosť, aby afirmovala outsiderov, ľudí z marginálie. Fotografia je niečo medzi rodením, životom a smrťou. Súčasne je i elegické umenie súmraku, obhajoba tiesne. Fotografia nám umožňuje spomienky na prežité chvíle a trvanie medzičasom. Predĺžiť si život aj po svojom živote. Fotografované sa stane spoločensko-významným historickým dokumentom.
Kurátorkou výstavy v Slovenskom inštitúte, ktorá potrvá do 8. 3. 2012, je Mirjana Žakulová.