Návraty – nevšedný krajanský koncert

V umeleckom stvárnení a pod režisérskym dozorom choreografa a tanečného metodika Martina Urbana, Slováci z ôsmych krajín sveta pripravili v nedeľu 8. júla 2012 nevšedný folklórny koncert. Detviansky amfiteáter tentokrát odzrkadlil slovenskú dolnozemskú dedinu, temperamentnými tancami rozprúdil krv početných prítomných, zároveň znázornil obraz veľkej krajanskej svadby a pohladil dušu pasážami venovanými nedožitým osemdesiatinám Jaroslavova Ševčíka, známej osobnosti slovenského a krajanského folklórneho umenia.

Tento 90-minútový koncert pomenovaný Návraty – pocta Jaroslavovi Ševčíkovi zahraniční Slováci tvrdo pripravovali od rána do večera celé tri dni. Neprekážali im ani veľké horúčavy a svoje tance ochotne prispôsobovali zámeru režiséra a celkovej dramaturgii Krajanskej nedele. Veď všetci spoločne mali jeden a ten istý cieľ – úspešne reprezentovať svoju slovenskú menšinu žijúcu niekde ďaleko za hraniciami materského štátu.

A to sa im veru aj podarilo. Najprv si slovom, piesňou a tancom zaspomínali na Jaroslava Ševčíka, ktorý dlhé roky pracoval práve aj s krajanskými súbormi. Potom poukázali na pracovné úkony Slovákov na Dolnej zemi (oberačka a lisovanie hrozna, mlátenie pšenice, bielenie kukurice, viazanie strechy z tŕstia, pranie bielizne...), ktoré boli doplnené zábavou ako aj komorným znením kostolných zvonov, ktoré symbolicky znázornili udomácnenie sa v novom domove.

Nasledovala časť pomenovaná Praha srdce národov ako alúzia na multietnický festival, ktorého spoluzakladateľom bol práve Jaroslav Ševčík. Záver koncertu patril svadobnej mozaike, ktorú dotvárali všetky účinkujúce súbory a veľký ľudový orchester utvorený zo špičkových slovenských a šikovných krajanských hudobníkov.

Takýto ucelený obraz krajanskej ľudovej kultúry na scéne úspešne podali FS Limbora z Česka, FS Nádeje z Francúzska, FS Ľ. Štúra z Chorvátska, Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgotariánu a sólisti z Veňárcu a Čívu z Maďarska, FS Sálašan z Rumunska, FS Ostroha z Írska, FS Tatra Slovak Dancers z USA a KOS Jednota z Hložian zo Srbska, ktorý sa tu zúčastnil ako laureát vlaňajšieho Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj....

Srbsko tu však malo i ďalších svojich reprezentantov. Pilierom celkového koncertu bol moderátor a herec Rastislav Zorňan, nám známejší ako novinár v Novosadskom rozhlase. Súčasťou ľudového orchestra bola mladá hustlistka Leonóra Súdiová zo Selenče, pokým sa autorka týchto riadkov podieľala ako inšpicientka programu a speváčka. Zaujímavé je však, že viac ako polovicu programového štábu tvorili mladí zahraniční Slováci, ktorí tak mali možnosť nie len prispieť k náplni koncertu, ale aj nadobudnúť cennú pracovnú skúsenosť.

Možnosť účinkovania krajanov v rámci takéhoto galakoncertu je nielen odmenou za ich vytrvalú ochotnícku prácu, ale aj nenahraditeľnou motiváciou pre niektoré nové kroky v oblasti zachovávania a zveľaďovania slovenskej kultúry v rôznych kútoch sveta. Za to vďaka určite patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa už roky podpisuje pod organizáciu Krajanskej nedele.

Nemožno však nespomenúť, že sa tohto roku v rámci Slávností pod Poľanou v Detve realizovala aj druhá v poradí škola dolnozemských tancov, v rámci ktorej svoje špecifické tance ukázali Slováci z Rumunska, Chorvátska a Srbska. Táto akcia aj tentokrát zožala mimoriadny úspech a veľkú navštívenosť. A ešte raz potvrdila svojráznosť slovenskej ľudovej kultúry na Dolnej zemi.

Mohli by sme povedať, že sú škola dolnozemských tancov v programe Detvy, ako aj obsah tohtoročnej Krajanskej nedele určitou nadstavbou metodickej činnosti Martina a Tatiany Urbanovcov medzi dolnozemskými Slovákmi. Ako vieme, tento maželský pár už takmer desať rokov vedie choreografický seminár v Báčskom Petrovci, lektorsky zastrešuje FS Sálašan z Nadlaku a stále nadväzuje kontakty medzi súbormi z Dolnej zeme a zo Slovenska. Z ich neúnavnej činnosti sa u nás vyprofilovalo niekoľko mladých autorov choreografií, umeleckých vedúcich tak tanečných ako i hudobných a speváckych telies. A čo je najpodstatnejšie, slovenský folklór z Dolnej zeme sa vďaka Urbanovcom pomaly dostáva do povedomia širšej verejnosti na Slovensku, ako špecifický región celoslovenskej ľudovej kultúry.