Pekný príbeh modrým atramentom do Knihy šľachetnej

Poriadnu časť produkcie, ktorá prevyšuje priemer tohtoročnej kultúrnej či duchovnej tvorby Slovákov žijúcich v Srbsku, odprezentovalo zhruba 50 účastníkov pútavo koncipovaného a temer na výbornú zrealizovaného programu Otvorená kniha šľachetná. Sieň Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v piatkový podvečer prvého dňa 51. Slovenských národných slávností (3. augusta) do posledného miesta vyplnili diváci. Hoci sa počas pol druha hodiny trpezlivo varili vo vlastnej šťave, nikto nezdupkal. Všetci každé predvedené číslo odmenili hlasným úprimným potleskom; emócie ako bumerang putovali od protagonistov ku konzumentom a v opačnom smere. O otvárací program Slávností 2012, ktorý vyznel ako osviežujúca a očisťujúca sprcha, sa postarali: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Za „trest“ prichodí dať im za úlohu pripraviť ho (podľa možnosti bez menších technických nedopatrení) aj o rok.

Príbeh odvíjajúci sa na chutne pripravenej scéne – až divákovi prišlo do nej zahryznúť; veď len na stene v úzadí viselo zo tristo krásnych šťavnatých jabĺk opatrených mašličkami, a vpredu, na rube javiska, ako i v košoch, pri ktorých sídlili herci – moderátori, ich bolo podstatne viac – na jednej strane vyznel ako óda na publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (vo vydaní ÚKVS vyšla na štarte roka). Na strane druhej mal pečať žatvy úspechov, ktoré dosiahli jednotlivci na poli hudby a spevu, literatúry, výtvarníctva, či kolektívy, t. j. súbory v oblasti folklórneho prejavu, divadelníctva a iných druhov kultúrnej tvorivosti vojvodinských Slovákov. Oblažujúci nápoj lásky k vlastnej identite občerstvil nielen obecenstvo v pekelne „vykúrenej“ sále, ale aj tých (šťastlivcov), ktorí z chutného koktailu hudby, pohybu, slova a obrazov – z javiska a videobeamu – konzumovali pri televíznych obrazovkách v priamom prenose na druhom programe TV Vojvodina.

Bolo tam toho, oho-ho-ho-hó… S pôžitkom sme sa vhlbovali do husľového sólového kumštu Ivany Jašovej, ktorá si hudobné vlohy cibrí v Spojených štátoch amerických. Videli sme úryvky z divadelných inscenácií odmenených na našich divadelných prehliadkach: Óda na rovinu (Divadlo VHV Báčsky Petrovec, réžia Peter Serge Butko) a Hugo Karas (Ochotnícke divadlo KIS Kysáč, réžia Ivan Hansman Jesenský), tiež predstavenie Neresti ľudstva (Divadlo VHV Stará Pazova, réžia Miroslav Kožík). Recitovali majstri ústneho umeleckého prednesu: Laura Pantelićová a Rastislav Labáth.

Dlane veru nešetrili ani ostrí chlapci, ktorí vpredu strážili celebrity od nie celkom dobiedzavých fotoaparátov. Najmä keď víťazné skladby z tunajších festivalov zanôtili Maja Miloševićová, Marína Zahorcová a Iveta Petrovičová. Čo povedať o prednesoch decentných grácií, majiteliek úchvatne rozochvených hlasiviek Slovenky Benkovej-Martinkovej, Anny Struhárovej, Anity Rybárovej a Sabíny Trbarovej? Nič, iba zatlieskať a zvolať hlasné – bravo! Za rozspievanú prechádzku, pri ktorej nás rozcítene zaviedli do temer všetkých slovenských či aspoň čiastočne slovensky dýchajúcich vojvodinských dedín a miest. Oduševnenie tiež vyvolali najmladší folkloristi KOS Jednota z Hložian, keď predviedli detské hry. Prach na pódiu rozvírili aj skvelí tanečníci Folklórneho súboru Klasy zo Starej Pazovy… Konečne: klobúk dolu pred výkonom orchestra, ktorý pod vedením Ervína Malinu (bas) s chuťou hral priamo na javisku, pričom sa jeho členovia pod jednotlivé melódie podpísali i ako autori úprav. V jeho zostave boli aj Sergej Šapovalov (husle), Đorđe Petriško (druhé husle), Vladimír Turčan (viola), Andrea Berendika (flauta) a doplnili ho Ján Petráš (klávesy), Ján Litavský (bicie) a Miroslav Opavský (harmonika).

Každú novú stranu obohacujúceho „čítania“ Otvorenej knihy šľachetnej – formou večerných dialógov šantivých deciek a ukážkovo starostlivej mamy – pomohli pochopiť „rozprávači“ Andrea Vozárová, Laura Pantelićová, Darko Opavský a Branislav Pop. Vedení autorským tímom v zložení: Milina Sklabinská (scenár), Miroslav Benka (réžia, výprava a kostýmy), Katarína Mosnáková a Martin Prebudila (spolupracovníci) a Ján Makan (televízna réžia), mladý neformálny kolektív talentovaných ľudí vlastne napísal ďalší páčivý príbeh – modrým atramentom – do takmer tristostranovej knihy trvania slovenského ducha na žírnej vojvodinskej rovine.

Článok bol zverejnený v týždenníku Hlas ľudu, ročník 69, č. 32/4503/ na strane 7.