Mira Brtková

výtvarníčka, módna návrhárka, divadelná a filmová režisérka
Mira Brtková
Mira Brtková
( 5. októbra 1930 - 18. decembra 2014 )

Mira Brtková sa narodila 5. októb­ra 1930 v Nových Bánovciach pri Sta­rej Pazove. V roku 1948 absolvovala gymnázium v Belehrade (V. a VI. ročník gymná­zia absolvovala v Bratislave). V roku 1953 vyštu­dovala réžiu na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade u profesorov Vjekoslava Afrića, Josipa Kulundžića a Slavka Vorkapića. Ako československá štipendistka bola asistentkou ré­žie v hranom filme Otokara Vávru Proti všem. V päťdesiatych rokoch sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou. V roku 1958 režírovala krátke filmy pre Zagreb-fim a Neoplantu v Novom Sade. Zároveň vypracovala scenár pre prvý kreslený film Belehradskej školy kresleného filmu (Sólista Nikolu Majdaka). V roku 1959 v Ríme bola asistentkou réžie u režisérov Pietra Germiho a Alberta Latuadu.

Mona Lisa, kombinovaná technika
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

V roku 1963 vyštudovala maliarstvo na Akadémii di Belle Arti v Ríme, (profesori Franco Gentillini a Mino Maccari). Ako maliarka pôsobila v šesťdesiatych rokoch v rámci medzi­národnej umeleckej skupiny Illumination, v ktorej vedúcou osobnosťou bol japonský umelec Nobuya Abe. V rokoch 1970 – 71 bola tajomníčkou réžie v hranom filme Sutjeska. Zaobera­la sa i módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom a je zberateľkou slovenských ľudových krojov a starožitností. Okrem početných spo­ločných výstav v Srbsku a v zahraničí uskutočnila aj vyše dvadsať samostatných výstav.

Zomrela 18. decembra 2014 v belehradskej nemocnici.

Obraz XV, výšivka
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Akademická maliarka Mira Brtková patrí medzi priekopníkov abstraktného výtvarného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Od samotného začiatku, teda šesťdesiatych rokov 20. storočia, skúma možnosti abstraktného výtvarného prejavu koncipujúc obraz ako výraz, alebo kompozíciu čírych výtvarných prostriedkov, akými sú farba a čiara. V tomto umeleckom zameraní zostala dôsled­ná aj v súčasnosti, hoci sa na jej obrazoch novšie vyskytujú i figúry. Pre Miru Brtkovú je však nepodstatná ich mimetická, napodobujú­ca funkcia. Ona ich využíva iba ako materiál na uskutočnenie indivi­duálneho, tvorivého, autorského činu. Znázornené figúry sú vlastne šablónovité výšivkárske vzory, v čom badať určitú autorskú dištanciu a jemný ironický postoj k figurácii. V ich navonok chaotickom roz­miestnení na plátne Mira Brtková odhaľuje geometrickú usporiada­nosť. Brtková sa v tvorbe orientuje na racionálne postupy plné tvorivej, nevyčerpateľnej energie a imaginácie. Tak napríklad pri multiplikácii živočíšnych motívov ona ich nahusťuje jeden cez druhý, vytvárajúc arabeskovitú štruktúru čiar, čo je vlastne i jeden z konečných záme­rov jej tvorivého činu.

Bez názvu, koláž, 1990
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Mira Brtková búra hranice a prekonáva tradične zaužívané, výtvar­né konvencie využívajúc v tvorbe aj neobvyklé výtvarné techniky, ale­bo ich kombináciu. Ide tu predovšetkým o výšivkárske techniky, alebo kombináciu výšivky a maľby temperou. Hoci výšivky majú tradične ozdobnú funkciu umelkyňa ich využíva v inom kontexte. Brtkovej ne­obvyklý spôsob realizácie umeleckého diela, v tomto cykle prác pome­novanom Usmernená imaginácia, spočíva na jej idei o syntéze anonym­nej ľudovej tvorby, čiže kolektívnej tvorivosti a individuálnej autorskej kreácie. Ľudová umelecká tvorba je šablónovitá, dekoratívna a hlavne úžitkového rázu, teda v podstate je protikladom voľnej umeleckej tvor­by, ako ju v súčasnosti chápeme. Pokus o ich syntézu je pochopiteľný iba v duchu postmoderny.

 

Umenie Miry Brtkovej, Sava Stepanov

Vladimír Valentík