POHĽAD MÚDRYCH SOV - Príhovory k otvoreniu výstavy obrazov Jarmily Sabovej v ÚKVS

Jarmila Sabová alebo pohľad múdrych sov

Keď Henri Rousseau (1844 – 1910), Kolumbus insitného umenia, bol zaradený medzi moderných maliarov, naznačovalo sa, že vznikla nová doba umeleckej scény a že touto cestou umelecké kreácie získavajú nové dimenzie a zaručujú budúcnosť maliarskeho umenia. Podobne konal aj Picasso zadovážujúc si Henriho plátno, síce za päť frankov, ale aj organizovaním večierka venovaného maliarovi Rousseau, na ktorom sa zúčastnili takmer všetci predstavitelia parížskeho maliarskeho kruhu. Hoci diskusie o podstate a rôznych aspektoch maliarstva čistého srdca sú vždy aktuálne, maliarska prax poukázala, že tuná všetko stojí na pevných základoch, a iba čas a nová technológia prináša posuny, ako aj modifikáciu ustálených foriem.

A o tom, že v našich dejinách umenia tzv. insita má svoje exluzívne miesto svädčí aj plejáda tvorcov/umelcov kovačickej maliarskej školy, ktorá je vysoko oceňovaná a hodnotená, síce zdá sa viac v rámcoch svetových než domácich, nie raz v zúžených priestoroch a meradlách. Takmer jedno storočie existuje maliarska prax, ktorú ťažko vysvetliť bez slov ako sú morálna čistota a definovaný štýl, ale aj zdôraznená svojskosť každého z týchto skutočných čarodejníkov obrazu. K ním sa v poslednom desaťročí pridala aj Jarmila Sabová, umelkyňa ktorá rýchlo prekonala niekoľko fáz rozvoja a nakoniec ustálila svoj rukopis, vtlačila dielu pečať osobnosti.

K tomu skúsenosť/vzdelanie, ktoré získala na Vyššej škole úžitkových umení v Belehrade, Jarmila využíva ako východisko, pevný základ, a všetko iné je jej imaginácia a talent, ktorý svoje vyjadrovanie hľadá a nachádza v ľudskej postave, definovanej svojským spôsobom. Vybrať si portrét, jednu ľudskú tvár, do ktorej je potrebné vtlačiť spôsob akým sa bude pozerať na svet, zároveň znamená vykročíť do neznámeho/záhadného. Keď Kadinski hovoril o insitnom umení ako o veľkom realizme, predovšetkým myslel na archetyp, pra-základ, návrat ku koreňom, ktoré sa jednoduchšie/úprimnejšie dotvára rukou maliara než objektívom fotoaparátu.

V súlade s tým človek/žena pozorovaný/á očami umelca svätého srdca má hodnotu a účinok, ktorému ťažko odolať a ktorého nemožno nepoužiť. Lebo človeku možno všetko odňať, ale pohľad na svet je to, čo zostáva na začiatku a konci života, alebo slovami spisovateľa Crnjanského: „Celý život je iba séria zmien na ľudskej tváre.“ Jarmila Sabová nie iba že to pozná/akceptuje, ale aj vo veľkej miere zdôrazňuje. Jej zámerne zmeravené tzv. vreckové Venuše, vedľa hypertrofických častí tela, zvýraznenej plodnosti a sexuálnosti, majú svoj symbol – očné dutiny, pohľad obozretných/múdrych sov, ktorým nič neuniká: senzibílne chvenie duše, zúfalá samota a jemný trest faktov nenaplneného života. Americký básnik srbského pôvodu Carles Simić v básni pod názvom Rozprávka pred spaním hovorí o podobných sovách, ktoré vo svojich hniezdách vždy uvažujú o bezpečnosti lesa, až od silného rozmýšľania popadajú zo stromov.

Podobne hovorí aj slovenský vojvodinský spisovateľ Michal Babina v básni Pod obrazom Martina Jonáša. Meno Martina Jonáša nie je náhodou spomenuté. Nite, ktoré spájajú diela Jonáša a Sabovej hoci nie sú na prvý pohľad viditeľné, predsa sú mnohoraké. O tom hovorí aj tá istá/podobná odmena, ktorú títo umelci získali v Taliansku.

Existujú rozmanité maľby, avšak pred dosiahnutými výsledkami suptílnej harmónie obsahu a formy diel Jarimily Sabovej, stojíme ako pred scénkami hlbokej podstaty. Pred pohľadom, na ktorý sa nezabúda...

Milan Živanović

Výtvarná narácia Jarmily Sabovej

Olejomaľby Jarmily Sabovej sú naratívne. Jej obrazy majú "lyrickú hrdinku", ktorá na obrazoch Jarmily Sabovej zviditelňuje neviditeľné emócie. Figúra hrdinky obrazov Jarmily Sabovej je namaľovaná v štýle knižných ilustrácií pre deti, alebo kreslených filmov druhu The Simpson´s alebo South park. Vlastne, kto pozná "filozofiu" uvedených kreslených filmov, ľakšie prenikne k podstate obrazov Jarmily Sabovej. Ide tu o postmoderný postup využívania štylizácie, alebo ikonografie charakteristickej pre deti, ale témy ktoré sa tu rozoberajú určite nepatria k detskému svetu, ale sa snažia preniknúť k charakteristickým pravdám a pocitom sveta dospelých.

Preto je takýto spôsob prejavu z hodne jemnej irónie – niekedy až grotesky – sympatický.

A Jarmile Sabovej záleží aby jej hrdinka v stretnutí so svetom pôsobila sympaticky. Práve preto pri výtvarnej štylizácii jej figúry základnou formou je kruh, čiže oblé tvary. Oblá je figúra hlavnej hrdinky. Oblé sú jej oči, prsia... dokonca aj nohy. Oble štylizované sú aj iné figúry ak sa stanú súčasťou výtvarnej narácie Jarmily Sabovej. Na jej obrazoch takmer nič nie je hranaté a preto sú jej obrazy príjemné a lákavé pre pohľady, ktoré sa na nich zastavia.

Vitajte v svete Jarmily Sabovej.

Vladimír Valentík

Jarmila Sabová – olejomaľby

Z katalógu výstavy sa dozvedáme, že Kovačičanka Jarmila Sabová, už v detstve prejavila výtvarné sklony. Neviem prečo ma neprekvapuje údaj, že svoj výtvarný prejav začala v duchu insity, ktorý časom, na radosť všetkých nás, predsa zmenila. Absolvovala výtvarný kurz a Vyššiu školu úžitkových umení v Belehrade. Pravdepodobne sa nemýlim, ak si myslím, že jej aktívna účasť v niekoľkých komiksových akciách, bola rozhodujúca skúsenosť, ktorá autorku nasmerovala, aby z typickej insitnej, rurálnej ikonografie prešla na urbánny postmoderný, až underground výraz.

Keď som sa nedávno, prvýkráť v živote, stretol s tvorbou J. Sabovej a videl fotografie jej výtvarných prác, pomyslel som si: super, máme ešte jednu šikovnú, nádejnú ilustrátorku, ktorá spestrý stereotyp v našom vydavateľstve. Práve prebiehal týžden belehradského knižného veľtrhu a všetko sa točilo okolo kníh. Šťastie, že ma Vali upozornil a pripomenúl mi, že tu nejde o ilustrácie, ale obrazy, olejomaľby. Musím sa priznať, že moje nadšenie kleslo. To čo som videl a akceptoval v jednej rovine mi nijako nesedelo v inéj. Olejomaľby štylizovaných, okatých ženských postavičiek, zrazu sa mi zdali deplasované, príliš neoriginálne, až gýčové. Pripomínali mi stovky lacných reprodukcií, ktoré boli populárne v osemdesatych rokoch, a  dali sa lacno kúpiť na jarmokoch, novinových stánkoch. Predsa, moje roky pedagogickej služby a umelecká prax mi nedovolili zakotviť sa v ad hok uzáveroch. Napojením na internet dostal som sa na dobre pripravenú prezentáciu Sabovej tvorby. Po absolovaní virtuálnej výstavy, ujasnil som si niektoré dilémy a uzavrel, že tvorba Jarmily Sabovej sa predsa  musí sledovať v inom kontexte. Jej tvorba patrý do XXI storočia, teda obsahom a formou nesie elementy typické v postmodernom prejave. Poetiku buduje na hre, je to proces, niečo ako výtvarné názorné transformovanie reality. Reality, ktorú nazývame život.

Teda, tak ako známa Slovenka, Kovačičanka Zuzka Chalupová zakotvila v infantílnej rurálnej poetike a vytvorila svet, v ktorom žijú iba deti, tak srbská maliarka Milena Pavlović Barili, sofistikovane, surealisticky, nadčasove vybudovala originálny svet, v ktorom je paradigmou žena. Nie náhodou, spomínam dva výtvarné antipódy, myslím si, že Jarmila Sabová vo svojej tvorbe spája uvedený protiklad. Vlastnou metódou, introspekciou, vytvorila svoj autochtóny, mystický svet. Je to svojrázne univerzum, v ktorom dominujú charakteristické postavy, Madony. V podstate sú to štylizované infantílne autoportréty. V iných elementoch autorka vedome, premyslene tvorí vlastný, intelektuálne prifarbený, hermetický svet. Jarmila buduje svoj výtvarný výraz princípom kontrastov. Predpokladám, že je to v podstate, sublimovaná obhajoba vlastného ženského princípu. Jej rukopis je rafinovaný, prečistený takmer kanonizovaný a nesie črty byzantského ikonopisu, ale početné zaujímavé detaily ukazujú na autorkin vsťah k humoru a groteske. Erotika je tiež prítomná a šikovne zakomponovaná takmer v každom obraze. Totiž Madony, autorka ich nazývaVenuše, sú iba navonok cudné dámy. Preexponované materinské atribúty, predovšetkým prsia a boky, ako u pravekých sošiek Venúš, sú zerotizované a explicitne adresované mužom. Mnohými detailami, fabulou oslovujú práve ich pozornosť. Toľko o erotike, lebo som začal tému o ktorej by som mohol dlho hovoriť, radšej nechám priestor každému, aby sledoval svoj rozum a city, ďalej nech obrazy hovoria...

Na záver, dovoľte mi parafrázovať časť autorkinho textu z katalógu: Pokoj, ticho a nevyhnutá mágia, ktoré obrazy Jarmily Sabovej ponúkajú, majú tendenciu pekne vyfiltrovať udalosti a pocity, ktoré život akumuluje.

Pavel Čáni